Lienka777: .....?

Vidím ľudí. Vidím ich všetkých. Vidím ich tváre, ich pohyby, gestá. Počujem ich hovoriť, ale nerozumiem čo rozprávajú. Ukazujú na mňa, zastavujú sa, obzerajú... Jedni sú zmätení, druhí vystrašení. Ďalší odvracajú zrak a zakrývajú oči aj svojim malým ratolestiam. Len seba nevidím. Hlavou mi prúdia myšlienky. Chcem hovoriť, no niečo mi bráni. Chcem brániť seba. No nemôžem, nehýbem sa, nedokážem sa pohnúť a utiecť. Utiecť niekam, kde by som mohla zistiť, čo ich tak udivuje.
Ležím na ulici. Cítim ako mi na telo dopadajú chladné dažďové kvapky. Pekne jedna po druhej. Chodník je studený a mne je zima. Polovica tela leží na tráve, no aj tá je rovnako chladná. Je apríl...
Čakám na pomoc. Nie na pomoc konkrétnu, od konkrétneho človeka, ale na akúkoľvek pomoc od hocikoho - od zastavujúcich okoloidúcich, od šoférov pozerajúcich von oknom, od predavačov v obchodoch.... Nič....
Ešte stále čakám, no pomoci sa mi nedostáva. Nikto sa neodváži prísť bližšie. Nedá mi to: "Čo je so mnou? Potrebujem sa vidieť!" vyhrážam sa sebe samej už v aj tak pochmúrnych myšlienkach. Pokúšam sa pohnúť hlavou, chcem si obzrieť aspoň nohy, či sú v poriadku.... Márne.
Cítim ako chladnem, čím dlhšie tam ležím, tým je mi väčšia zima. Vidím už len rozmazane, matne, obrysy postáv. Počujem húkať nejaké auto. Nie je ďaleko....
Vidím ako sa ku mne blíži obrys mne neuveriteľne známej osoby. Ale už nezistím, či ku mne dôjde....

Blog

9 0 0 0 0

Komentuj

.....?

Komenty k blogu

Horúce!