Prave som sa vratila z Kysuc. Mame tam chalupu a verte, ze pre cloveka z mesta, ktory si potrpi na dedinsky zivot je to zachrana.Chalupa je uzasna. Vzdy vonia drevom, pocut tam potok, vsade okolo lesy, parrrrraaaada Ako dieta som to tam mala prelezena od vrchu po spodok, poznam kazdeho suseda, kazdu vsetecnu babky spoza zaclony a kazdeho chlapa v krcme. Ani rokmi sa nemenia. Vzdy, ked pridem, mihne sa rovnaka zaclona, sused vystrci hlavu so starym znamym:,,Aaaaaale susedaaaaaaa! Ako?!" A po prichode do krcmy na kofolu, ktoru tu maju mimoriadne dobru, si kazdy prisadne, chce pocut novinky, pripadne objedna. Co Vam poviem, poznate to

Tento rok je uz od novembra sneh a kedze Kysuce su zname svojim chladnym podnebim, dostat sa po ceste (neodhabanej, pani cestari, srdecne vas tymto zdravim) vobec tam a potom este do vrchu, bolo umenie. Na co skakat bungee jumping? Toto mam zdarma a kazdy rok. V tych neprehladnych smyklavych zakrutach mi stupol adrenalin na 5-nasobok hodnoty.

Stastne sme zaparkovali a ja som sla klzavym krokom (smykla som sa pri branke a zastavili ma az dvere od chalupy) pozriet, ci je otec hotovy s pracou. Predvcerom mi na mojom uzasnom pohodlnom kresielku od pc praskli puzdra na kolieckach a on siel vyrobit nahradne. Nenormalne som sa tesila, kedy to bude, lebo moja chrbtica sa hlasila o slovo a pri pohlade na kuchynsku stolicku, na ktorej som docasne sedela, sa mi zvdihal zaludok. Obmedzila som pc asi najvac v zivote.

Nasla som ho lezat na gauci. Bolo tam prijemne teplucko, opat vona dymu. Zase cesta domov (tentokrat sa smykalo cele auto, neboli nahodou cestari prekvapeny, ze je v decembri sneh? Kolkykrat uz?) a aj ked bol otec unaveny, donutila som ho, aby sa dal do vymienania puzdier. Boli vacsie ako mali byt a dierky mensie. Snazili sme sa ich spracovat a chvilku to vyzeralo nadejne, ale nakoniec z toho nic nebolo. Vyrobcovia to mali ocividne poistene. Takze musime cele kreslo odniest na zvaranie. Skveleeee, uz sa tesim na kuchynsku stolicku

Ale kym sa tak stane, sedim na nom, pod nim mam dve dosky, aby sa nehupalo a moj chrbat spieva aleluja. Konecne vo vlastnom, anatomicky usposobenom kresielku. Zvieratka maju poobednajsiu siestu, spokojne spinkaju, vsade vladne pohoda. Nejak ani na mna, ani na moju rodinu nedolieha stres a zhon, tolko pretriasany v tomto case.

Pojdem si docitat tyzden odlozenu Evu, Emmu a Madame Evu, pak ukradnem mame Epochu a nakoniec si po dlllllhej dobe sadnem k clankom a pokusim sa spracovat prve lastovicky o osmakoch. Ak by sme sa do Silvestra nevideli, prijemne sviatky zelam

 Blog
Komentuj
 fotka
nicolauska  18. 12. 2010 18:14
kysucká zima
Napíš svoj komentár