Naposledy som ju navštívila pred dvomi rokmi.A zrazu som tam stála,ani neviem ako.Skrátka som cítila neuveriteľnú potrebu navštíviť ju,našu malú dedinskú knižnicu.
Niečo ma tam opäť pritiahlo.Knihy som si tam požičiavala už od útleho detstva a naspamäť som poznala všetky police.S tetou knihovníčkou som dokázala presedieť a klebetiť takmer celé popoludnie.
Časom sa to však zmenilo a ja som na knižnicu zanevrela.No dnes nechápem prečo.Tá zvláštna vôňa starých kníh,zaprášené police a vždy usmiata knihovníčka sú krásna spomienka na moje detstvo.Dnes som si prezerala rôzne knihy a našla som aj také,ktoré by mali obrovskú historickú hodnotu.V knihách je skrytý kus histórie.,,Knihám sa internet nikdy nevyrovná!" uvedomím si.Vzápätí sa pristihnem pri tom,ako prehrňam strany na svojich obľúbených detských knížkach.Všetko je tam tak,ako kedysi.Nič sa nezmenilo.Dokonca aj Anna zo zeleného domu stále leží na tom istom mieste.Pousmejem sa,predsa len niečo sa zmenilo.Police,ktoré sa mi kedysi zdali obrovské a mohutné,dnes vyzerajú akoby sa rokmi zcvrkli.Och,ja zbožňujem knihy.Dávajú mi nekonečný priestor na sebarealizáciu.Siaham po nich,či ráno alebo večer,v každej časti dňa.
Ako veľmi si ich vážim.,,Raz napíšem svoju!" vykríknem a knihovníčka odpovie:,,Na to sa už veľmi teším."Usmejem sa a predstavím si krásny farebný obal s mojim menom vpísaným zlatým písmom na mieste autora.Potom už len siaham po prvej knihe,ktorú vidím a čítam si stručný obsah V podstate na ničom nezáleží.Keď si nešťastná,spýtaj sa sama seba:,,Skutočne na tom záleží?"(Helen Fieldingová)*
A preto tak milujem knihy.Ako keby tušili,v akej sa nachádzame situácii.Ako keby vedeli,akú vetu zvoliť,aby nás upokojili.Táto veta mi totižto otvorila oči a neskutočne ma potešila.A ja viem,že to,čo ma dnes prilákalo do knižnice,nebola len čistá náhoda.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.