1. Samantha sa ráno pravidelne budila medzi siedmou až pol ôsmou hodinou. Milovala studené, letné rána a nechcela si ich nikdy nechať ujsť. V jej malom domčeku bývala celkom sama. Chcela byť samostatná a odpútať sa od rodičov, veď predsa má už 23 rokov. Pred nedávnom tam s ňou býval jej priateľ, s ktorým sa rozišla a tak tam zostala zasa sama. Ale jej to nevadilo. Chodila po dome s vyťahaným tričkom, strapatými vlasmi, bez mejkapu a robila veci, ktoré by pred niekým nerobila. Milovala svoju prácu – pracovala ako fotografka. Mala útulnú kanceláriu, ktorú taktiež zbožňovala. Páčila sa jej tá otáčavá stolička, na ktorej sa točila vždy, keď mala príležitosť. Jej spoločníčka bola Jess. Fenka, ktorú mala Sam už od svojich šestnástich rokov. Bolo na nej vidno, že už starne. Mala predsa sedem rokov. Sam sa o ňu poctivo starala. Brávala ju na dlhé prechádzky, pri ktorých sa obidve trošku odreagovali. Samantha bola krásna. Každá žena by jej mohla závidieť. Kučeravá brunetka sa od ostatných žien trochu líšila. Od narodenia cítila, že boh jej daroval aj niečo viac ako dlhé nohy a krásnu postavu. Dal jej sexepíl, na ktorý priťahovala chlapov. No pre ňu to nebolo dôležité. Vadilo jej, že sa okolo nej motalo toľko chlapov naraz. Štvalo ju to. Od posledného rozchodu s mužom, s ktorým chodila vyše troch rokov si povedala, že si nebude pripúšťať žiadneho chlapa k telu. Veď predsa si vystačí aj sama, hovorievala si. Všetky jej kamarátky mali chlapov. Niektoré mali aj deti. Sam im potichu závidela. Vždy túžila mať veľký domček, s veľkou záhradkou. V ňom budú pobehovať jej dve detičky – chlapček a dievčatko a ona si ich bude rozmaznávať spoločne so svojím manželom. Zatiaľ sa jej nič z toho nesplnilo. Rozmaznávať zatiaľ môže len Jess. Ale tá už bola rozmaznaná dosť. Sam si nevie predstaviť, že môže prísť ten deň a Jess zostarne na toľko, že začne pomaličky slabnúť a nakoniec zomrie. Vlastne si to ani nechce predstavovať. Sam si sadla na balkón a neunúvala sa ani prezliecť. V pyžame sa cítila pohodlne. Iba si prevliekla na seba huňatý župan a len tak si tam sedela. Obdivovala ten neuveriteľne krásny spev vtákov, ktorý tak rada počúvala. Otvorila krabičku cigariet a jednu vložila do úst. Malým plamienkom zo zapaľovača ju zapálila. Udivoval ju dym, ktorý vydychovala. Najviac sa jej páčilo, keď jej bývalý priateľ robil krúžky. Učil ju to, ale ona to doteraz nevie. Stále to skúša, ale nejde jej to. Pomaly dofajčila a začala jej byť zima. A tak otvorila balkón a šla do kúpeľne si umyť ruky. Nenávidela pach cigariet na jej rukách. Vadilo jej to. Keď prišla do kuchyne, Jess už čakala kým jej naplní misku. Bolo deväť hodín. Práca sa jej vždy začína o pol desiatej, ale bol víkend. Cez týždeň pracovala a víkendy mala na odreagovanie sa. Domov z práce chodievala väčšinou až večer okolo siedmej. Vždy keď prišla, zobrala Jess a šla s ňou na prechádzku. Keďže bol víkend, Samanthe sa nič nechcelo. A tak si sadla pred televízor a pustila si všetky časti Sex v meste. Videla ich už sto krát, ale bavilo ju to. Ako pätnásť ročná, si s najlepšou priateľkou kúpila všetky časti a spoločne ich u nej pozerali. Vystriedal sa smiech s plačom, ale nikdy na to nezabudne. A tak to stále pozerá. Tá jej najlepšia priateľka je jej do teraz. Ale už sa vydala a má krásnych dvoch chlapčekov. Už to nie je také ako kedysi. Mala veľa povinností a nemala čas na stretávanie sa so Sam. Začala spomínať na to, ako boli malé, ako sa bláznili vonku aj keď bolo -10°C. Domov prišli obe vymrznuté a Sam pozívala Charlottu k ním. Mama im pripravila horúcu čokoládu, ktorú obe zbožňovali. Občas si spravili spoločne domáce úlohy. Boli to proste ony dve. Nerozlučná dvojica. Každý ich bral už ako súčasť. Keď videl niekto Charllotu samú alebo opačne, začali sa pýtať kde má svoju polovičku. A takto to bolo stále. Pomaličky rástli, ale ich kamarátstvo rástlo s nimi. Chýbali jej tie časy. Keď sa prebrala zo zamyslenia zacítila obrovskú slzu kotúľajúcu sa po jej líci. Rýchlo si ju zotrela. Jess k nej pribehla a vyskočila jej na kolená. Ako keby cítila, že Sam plače. A možno to aj naozaj cítila. Nie nadarmo sa vraví, že pes je najlepší priateľ človeka. Sam len tíško objala Jess a plakala. Ani sama nevedela či je to kvôli priateľke alebo kvôli tej samote. Ale však samota jej nikdy nevadila a teraz? Plače ako malé dieťa. Nie je nik, kto by ju utešil a povedal aspoň jednu príjemnú vetu typu: ,,Neboj sa, všetko bude zasa v poriadku.“ A hneď nato by ju objal. Bola tu len Jess, ktorá sa na ňu súcitne pozrela a v tom jej oblizla tvár. Sam sa odtiahla a rozosmiala sa. Už neplakala. Jess sa podarilo paničku rozosmiať. Sam vypla Sex v meste a rozhodla sa ísť nakupovať. Nakupovanie milovala už od svojho mladého veku. Ako malá chodievala s mamou nakupovať a vždy sa jej páčili tie krásne vecičky, ktoré na sebe mali oblečené tie veľké, umelé tety vo výkladoch, ako ich Sam nazývala. No bola ešte malička a tak si povedala, že keď bude veľká si také kúpi. Navliekla si na seba elegantnú, úzku sukňu, ktorá jej zdokonaľovala jej krásne, štíhle nohy. Na vrch si obliekla priliehavé tielko, na ktoré si prevliekla tenké bolerko. Vlasy si rozpustila z gumičky a nechala ich voľne pohojdávať na svojich pleciach. Mala rada svoje vlasy a nemala potrebu si ich ničiť žehlením. Na tvár naniesla jemný mejkap. Nikdy nepochopila ženy, ktoré na seba nanášajú kilo mejkapu. Nepáčilo sa jej to. Jej stačila špirála, jemný mejkap a trblietavý lesk na pery. Ten mala vždy v kabelke pre každý prípad. Na nohy si obula lodičky. Pôsobila tak vyššie a sebavedomejšie. Aj keď merala 175 centimetrov vždy sa jej páčilo, keď mohla byť vyššia. Jess musela pre tento krát ostať doma. Veď kde by ju dala kým by nakupovala? Jess to asi rešpektovala lebo si šla ľahnúť na svoje miesto. Sam otvorila dvere a zamkla. Vyšla na ulicu a mierila na električku. Bratislava sa jej páčila, ale občas by chcela ujsť niekam ďaleko. Prijala by malú, opustenú dedinku. Ľudia by tam žili kľudne, nikam sa každé ráno neponáhľali, pretože ich jediná práca by bola starať sa o zvieratá, o záhradku a o okolie domčeka. Jej babička, ktorá už zomrela bývala na takom mieste.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár