Keď som bola malá, tak som sa vždy tešila na jeseň. Znamenalo to, že začne nový školský rok, nové zážitky, že budem staršia, a že sa posúvam niekam dopredu... Teraz, keď sa blíži zima, tak sa mi skôr zastavuje čas. Nastupujú otravné školské povinnosti a vidím len každodennú rutinu...

Všade počujem, že toto sú posledné pekné dni. Aspoň čo sa počasia týka... Aj lastovičky, ktoré sa už od začiatku septembra skoro ráno zhromažďovali na drôtoch elektrického vedenia, sú už niekoľko dní, dokonca týždňov, na ceste niekam do tropickej Afriky... Leto je preč. Lenže ja mám pocit, že som si ho nijako neužila. Brigádu som nezohnala a každý deň som nezmyselne trávila doma zízaním do monitoru alebo na filmy.

Chcela som mať akčné leto. Pochodiť Slovensko, absolvovať festivaly, stretávať sa s kamošmi, zájsť si len tak bez dôvodu do nejakého mesta, popritom trochu brigádovať... Dopadlo to tak, že som išla len na jeden festival, ktorý mal skôr komornejší charakter, lebo sme išli len trojčlenná partia. S kamarátkami som sa stretávala len minimálne a ak áno, tak sme si len išli niekam posedieť a podebatovať. Samozrejme vždy to bolo fajn, ale nemalo to potrebnú ...silu.

Teraz by som najradšej dobehla celé to obludne premrhané leto. To nasledujúce bude totiž už akoby moje posledné. Skončím bakalárske štúdium (nech to dopadne akokoľvek) a neviem čo bude potom. Či budem pokračovať v škole alebo si budem hľadať prácu... Neviem, ale bude to moje posledné ozajstné študentské leto. Bojím sa toho, ale zároveň veľmi chcem aby prišlo. Chcem ním zavŕšiť určitú časť svojho života.

Chcem si kúpiť šialený kovbojský klobúk a nasadiť si ho na hlavu, chcem si obuť turistické topánky, chcem si zbaliť poriadne veľký batoh a chcem si ho vyložiť na chrbát. Chcem vyraziť z domu. Chcem...Ja jednoducho chcem žiť naplno!

Lastovičkám vraj trvá cesta na juh jeden a pol mesiaca až dva mesiace. V trópoch sa vyžívajú z teplých lúčov, lietajú v povetrí nad slnkom zaliatou zemou... až do doby kým nepríde čas opustiť svoje zimoviská. A hoci sa, na rozdiel od hlasitého džavotom sprevádzaného lúčenia, vracajú nenápadne a znenazdajky... Ja budem čakať na ich návrat...

_________________________________________________________________________
Ďakujem za prečítanie

 Denník
Komentuj
 fotka
arwenxy  23. 9. 2009 19:15
nehovor dva krát, lebo fakt dostanes klobuk

vies co sa vraví nad rozliatym mliekom sa neoplati plakat, tak sa snaz uzit si dalsi a dalsi den
 fotka
bluepanter  23. 9. 2009 19:32
Mne sa to veľmi páčilo, také úprimné . Nuž leto si síce trošku premrhala, ale to je už minulosť, tak kašli na to .
 fotka
heidi  23. 9. 2009 20:08
Pridávam sa k @arwenxy o tom klobúku ani slovo lebo ho fakt dostaneš, ja som ani necekla že chcem klobúk a moje šialené kamošky mi jeden zaobstarali a teraz visí na vešiaku a všeci ho berú ako dekoráciu!!!

Toto leto bolo fakt nejaké chudobné na zažitky! Ani žiadny song sme nezložili ako minulé leto...no čo škola volaaa možno ešte dačo vymyslíme
 fotka
aiwan  11. 10. 2009 15:02
Veľmi pekné zamyslenie, s chuťou som ho čítal. Asi aj preto, že moje myšlienky na leto sú podobné. Síce to svoje posledné študentské už mám za sebou, vravel som si, že každé leto budem mať minimálne mesiac voľno a naplno si užívať.

Toto bolo moje druhé leto, čo pracujem a nepodarilo sa mi to tak, ako som si predstavoval. Mal som málo času na pekné zážitky, aj keď pár ich bolo. Minulé leto som si zasa vzal mesiac dovolenku, ktorú som presedel doma...

Asi je to typická ľudská vlastnosť, keď človek niečo má, nevie si to správne vychutnať a vážiť, a keď cíti že niečo stráca, alebo trebárs - že končí leto, silno chce niečo stihnúť, zažiť, no je neskoro.

Prajem ti, aby si svoj najbližší voľný čas strávila podľa svojich predstáv a tak, aby si mala na čo s dobrým pocitom spomínať.



PS: Lastovičky majú leto v podstate po celý rok, zato my ľudia môžme mať krásne až 4 ročné obdobia. A tiež je pravda, že na oddych a nezabudnuteľný zážitok nepotrebuješ 2 mesiace, niekedy stačí len jediný moment...
Napíš svoj komentár