keď nie som duševne spôsobilá
a prečo musím idiotsky prehĺtať slzy
len aby som ju nezranila
a aby o tom nik nevedel
že kvôli tebe mám teraz hrču v hrdle
navrela, páli ma, dusí ma
a horí vo mne akoby som bola len zoschnutá kopa dreva
nie tvoja láska
ako si mi toľko krát povedal
lenže ja by som sa aj tej páľave zavďačila
láskala by som slzy, zakričala
len tak dovetra, lenže nemám slová
len taký vresk, no i ten mi vezmite
horúce slzy prehltni očami
a tú hrču proste donúť prestať existovať
len aby si ju nezranila
a aby nikto nevidel
a predsa by som ten oheň prežívala
s trpkou radosťou s vypätím síl
revala vždy keď ťa uvidím
vrieskala do každého priestoru, v ktorom mám chuť
vrieskala by som z plných pľúc
keby sa prázdnota dala odvrátiť
keby bol spôsob ako sa nestratiť
keby sa dalo nejak ťa nezraniť.
Báseň
Komentuj
6 komentov k blogu
1
kaira07
16. 1.januára 2009 20:37
je to nádhernéé...krásny výlev ako si to nazvala...v niečom mi to pripomína akoby mňa do kelu niečo na tom bude krása
Napíš svoj komentár