verím v to, čo nazývaš strach,
no verím tiež, že všetko zmizne,
hviezdy zhasnú, veď ty si pri mne.
Nemenná vôňa vo vánku
šepká o nás dvoch hádanku.
Kvílivo dýcha ktosi bez mena,
skláňa sa láska zranená.
Láska a bolesť sa prelínajú,
ľudia ich obe preklínajú.
Tisíce sĺz na tvárach hviezd
s ľúbosťou miznú z týchto miest.
I moje slzy
v lásky daždi
rozpynú sa navždy.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
1
dunka
30. 10.októbra 2007 19:59
krasne a smutne.. v smutku je krasa a v krase smutok...vidim to viac nez inokedy.
2
Nádherne napísané Laluška moja. No čo ti budem vravieť, fakt je to nádherné, úplne som si to rada prečítala a vadilo mi, že to tak skoro skončilo!
Na tvoj vek píšeš strašne krásne, len tak ďalej a budeš taká kvalitná, že všetci budú iba kukať Máš krásne jemné rýmy
Na tvoj vek píšeš strašne krásne, len tak ďalej a budeš taká kvalitná, že všetci budú iba kukať Máš krásne jemné rýmy
Napíš svoj komentár