šepkáme "Pane"
sme v rozpakoch
a zmätení lebo
ktosi nad nami
uzavrel nebo
Hľadáme v očiach
stratení v nociach
po lakte v hline
a v rukách tŕne
Keď nie si v dychu
kam svoju pýchu
máme zatratiť?
Kto Ti dovolil nebyť?
ukradnúť dúhu z oblohy
vziať si všetky jej farby?
Poď a o mňa sa opri
Padám
Kto Ti dovolil nebyť?
príliš si ma zranil
Kde je dobro, ktoré si bránil?
Chýbaš mi!
Kam teraz máme zomierať?
Kde si?
Báseň
Komentuj
7 komentov k blogu
1
michella
13. 9.sept. 2008 14:31
Marka, je to perfektné, to vieš, ale stále nechápem, ako a čo ťa to napadlo...keď si mi to dávala, tvárila si sa akože: ja nič. Ja si vôbec nemyslím to, čo som tam napísala, mňa sa nepýtajte, to je len básnička a "písať básne, znamená klamať a hľadať tých, čo tomu uveria"...tak som trochu zmätená, chápeš (A)
3
je to velmi pekná básen... na strofu som hladela hodnú chvílu kým som od nej dokázala odtrhnut oci... nádherné..
4
Tak toto je uzasne, viem si to predstavit ako napr. text nejakej pesnicky.
5
Ja,neviem za akých podmienok a v akom presne stave si túto báseň písala.Neber to zle,ale trošku ma to zarmútilo, myslela som si že vieš kde je.Boh je dobro a láska sám o sebe.Hmm, neviem mám z toho zvláštny pocit.Prepáč.
Napíš svoj komentár