Ľudia dávajú hodnotu
Aby ju následne vzali
A postupne strácajú
všetko čo mali

Keď tak sedíš s pootvorenými ústami
Skúšaš v tom všetkom odhaliť zradu
Tvoja lampa pomaly dohasína
Zdá sa ti to prihlučné na pravdu
Tvoja matka dohovára synovi
Už je to dávno čo sa objali
Nevie čo ďalej on nechce viac
My všetci sme sa v ňom stratili

Niekedy sa mi zdáš úplne sám
Zvykol si si nás podceniť
Zas chvíľu mlčíte potom udrieš
Vrháš sa do seba s tichom súperiť
Raz sa ma spýtal čo by som si priala
Chcela by som vedieť zachraňovať duše
To som povedala ty si to netušil
Premýšľala som či v nás nevidíš mreže

Deti už nesnívajú
Zakázal im otecko
Aby sa nesklamali
Prišli sme o všetko

 Báseň
Komentuj
 fotka
jaijelynne  6. 5. 2008 15:39
To je ta tvoja nová báseň?

Páči sa mi ...

Dúfam, že ti to raz všetko víde knižne
 fotka
ixka  8. 6. 2008 23:55
tak toto je smutné .....
Napíš svoj komentár