Bezhlavo sa zblaznit

Dve hodiny v noci a nemozem spat. Hlavou sa mi prehana nenormalne mnozstvo myslienok. Niekedy by som ju najradsej odlozil niekde na policku a na noc vypol ako mobil, ale nejde to. Jednym slovom - strach. Nie z bubaka pod postelou, toho uz som vyhnal lampou pred tym. Strach z bubaka na posteli, zo seba. Nesmiem si pripustit ze to co citim je skutocne, nesmiem znovu spravit nejaku hlupost. Vsetko je teraz dobre, tak ako ma byt. Aj ked tym slovam neverim, snazim sa presvedcit ze to tak je. Tak rad by som to vsetko vykrical svetu, ale znicil by som tym tu krehku rovnovahu, ktora tu teraz je.

Chcem sa iba obycajne zblaznit, presne tak isto vynimocne, ako kedysi. Bez obav, bez strachu, jednoducho stratit hlavu a robit vsetko to sialene co vam hlavou beha, ked sa zblaznite. Zblaznite zo vsetkeho, zblaznite do niekoho. Netriedit myslienky, nefiltrovat pocity, moct povedat vsetko, byt obycajny blazon, aky je na svete len (jeden + jeden). Zajst az na koniec sveta a vratit sa spat, znova a znova a znova.... Ochutnavat jazykom vsetky chute, citat prstamy zive brajlove pismo, sledovat dokonalosti morskych vln vypinajucich hrud, pocuvat ich dych, dostat sa hlbsie k podstate veci, odhalit ich nahu pravdu. Bezhlavo.... Bezhlavo milovat.

 Záchod

7 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu