Snívalo sa mi, že som si splnila každú túžbu, ktorú som ako dieťa mala, že sme bývali v dome obklopenom tichou spoločnosťou prírody no nikdy nechýbal radostný hluk ulice, detí, smiechu ..
Mohla som ísť kdekoľvek, všetko bolo bezpečné.
Adrenalín som si zvyšovala kradnutím čerešní v ovocnom sade, ktorý patril starému ujkovi čo vždy sedel pred domom na starej vrzgacej stoličke a hľadel do neba...
Nikdy nás nevyhrešil zato že zbierame plody jeho celoročnej práce, nemal pocit, že jeho úsilie vyšlo nazmar.
Ludia žili z toho čo dávali, počuli a cítili.
V malom lavorčeku plnom neumytých chutných čerešní sa stretávali jeho ruky ktoré sa snažili vybrať tú najlepsšiu.
Aj keď bol starý a už mu ani tak nezáležalo natom čo dá do úst, rád cítil tu chuť, počúval náš smiech a spomínal pri čerešnovom opojení pod nebom.
Hoc mal pocit že už dávno mal byť vyššie ako my všetci.
Pri živote ho držalo spomínané, pokial rástli čerešne "rástol aj on."
Na dvore za studňou bolo miesto kde som si čítavala ja, chodia som tam výlučne sama a vždy bola fascinovaná niečím iným takže k čítaniu došlo málokedy.
Tesne za našou záhradou, ktorá bola udržiavaná vďaka mojej mame , ktorá sa neubránila svojim pestovateľským sklonom, tak tam bol rybník.
Krásny neopísateľný rybník kde sa kúpaval každý kto chcel.
Ja som tam nechodila, niežeby som nechcela , ale ľudia tam už mali svoje spoločenstvo so zvykmi, ktorými som sa ja nechcela obmedzovať.
často som ich pozorovala nevyzerali najinteligentnejšie a priečilo sa to rôznym mojím zásadám keďže som dobre počula čo hovorili.
Bavilo ma to ako sa tie dievčatá nebránili okato medovým rečiam a podliehali pokušeniam akéhokoľvek rázu.
Boli štastné ak boli obletované a dá sa povedať že bolo jedno kým.
ľudia vravii, že sa neviem baviť.že neviem preukázať zájem tým o ktorých by som možno stála, pretože ak by ma nezaujímali nehľadela by som na nich so zatajeným dychom.
Všetko sa zveličuje, každé jedno slovo ktoré vypustíte do atmosféry našej dediny je automaticky zhyberbolizované a vy ste buď odsúdení k dobru alebo ste kvalitne v riti.
Väčšinou som sa nezaujímala o ich výkvety a odpovedala som smiechom.
Nepotrebovala som si zhánať nové záujmy a vštepovať sa nejakým playboyom do priazne.
Bolo mi fajn, dobre som vedela kto spadá k ľudom ktorý ma zaujímajú a rybník mi reálne nechýbal.
Opäť bol večer to zvláštne kvílenie bolo počuť až na samý koniec dediny a ja som opäť bola na svojom mieste.
"Kde máš búdu?" - Jemný no predsa dostatočne výrazny hlas, ktorý ma zasiahol rovno od chrbta.
"Au to bolelo, takmer som sa urazila" - otočila som sa so samozrejmím nasraným výrazom v tvári.
Predomnoi stála žena, teda vlastne dievča nebudem jej nadržiavať.
Bola to moja staršia sestra,klamem takmer staršia sestra teda kamarátka, najlepšia.
Hnedovlasá- v lete s jasným odleskom do blod, s nádhernými azúrovými modrými očami, širokoplošným úsmevom (akoby mala dôvod) a čudným znechuteným výrazom ktorý ma vždy keď ma vidí samú.
-"Heeej čo si tu chceš postaviť stan? sedíš a čumíš tu už najmenej hodinu, ťa kare na ten rybník či čo?"
-"Choď do riti , nebuď jak všetci tí pokrytci tu. "
následný 10minútový výbuch smiechu z mojej podráždenosti.
-Idem sa prejsť k rybníku , ideš so mnou či tu mieniš sedieť do rána?
-To by bolo dosť odveci tam teraz ísť.
-Hej máš pravdu asi by bolo ..
-O 10 minút pri bráne?
-Oka skús to skrátiť.
Vybehla som hore po naších schodoch do svojej izby ktorá bola presne taká akú som ju chcela mať, otvorila som okno ..
-Weeeeeeruš, vyplazila som jazyk , zavrela okno... ale ten pridrbaný smiech som počula aj cez poriadnu hrúbku euro okna.
-Verka? myslíš že euro sa volajú lebo chceli predčiť dobu?
-Juli? Namaľuj sa a buď pritom ticho prosim ťa.
-No dobre, ale sranda , že sme za ne neplatili v eurách
10 minútový smiech (pozn.redaktorky pre umocnenie chvíle.)
-Mali by sme skoncovať s našou nedôverou v ľudí.
-Prečo? niečo sa stalo?
-Pozri sa do zkradla.
-hľadela som tam 8 minút daj mi pokoj.
-Vidno, dajak ti vybočuje tá linka.
-šaaak to naschváál
-jaj ta nevadí, urobím si aj ja takú a ľudia to snáď pochopia
-veď je tma, to je dobre tak
-Prečo odbočujeme stále od hlavnej dejovej línie.
-Jaká bola hlavná dejová línia
-No vidííš ma nepočúvaš.
-Celý život.
-Ta ako diki
-Zveličujem
-Nájdi si nejakého chlapca prosím ťa , ide to s tebou dolu vodou.
Išli sme k tomu rybníku aj sme ich všetkých pozdravili ja s ráznou nechuťou ale veruš do mňa kopla takže to vyzeralo celkom prirodzene.
Vraj sa mam správať slušne aj k ľudom ktorý ma momentálne nezaujímajú pretože nikdy nevieš kedy ich budeš potrebovať.
-Keby som chcela ísť na prechádzku s mamou zavolám ju a nie teba, tak už nedristaj prosím ťa.
-Tvoja mama nemá takú silu v nohe ako ja, tak mi ďakuj
-Ja nič, ja nad tebou len krútim hlavou...
Skončila sa naša noc, aj keď nebola obsiahnutá veľkým množstvom filozofických rozhovorov život sme si pretiahli minimálne o hodinu ( komu nedošlo- smiechom, ale ja verím že došlo každému.)
Po ceste sme síce spadli do potoka a vzájomne sa v ňom topili naháňal nás pes ktorý vyzeral v tme nebezpečnejšie ako v skutočnosti a ja som je z lásky odtrhla namiesto púpavy žihľavu ale takéto detaily už nestoja za zmienku.
Vymyslený príbeh
Komentuj
2 komenty k blogu
1
lovinme
8. 7.júla 2008 17:01
a este raz mi bude NIEKTO vycitat ze mam nechutne romanticke predstavy sak toto bolo jasne vyjadrenie lutosti nad nepritomnostou mojej osoby ale ne teraz vazne a ne,ne vazne preco by to malo byt vazne pekne si poopisovala nas vztah aj ked si o mne ludia teraz myslia ze sa sirokoplosne smejem-bez dovodu(akoby to tak bolo aj v skutocnosti,cc )ze ta kopem a viem to lepsie ako tvoja mama a ze potrebujem chlapa ale julka vazne,šááák vááážneee nam ho netreba my si vystacime aj ked si obcas lezieme na nervy padame to potokov a inych bahien darujeme si navzajom zihlavy a kusy travy a hlavne smejeme sa do ošalenia ... sa to predsa neda ohodnotit dostatocne
2
Zo začiatku mi to pripadalo utopicky, krásne ale utopicky. Ak je tento príbeh iba výplodom tvojej fantázie, aspoň niektoré jeho časti, tak myseľ z ktorej vzišiel musí byť nádherná. Byť tak trochu múdrejší a sebavedomejší hneď by som sa do teba zamiloval A tulipány, lalie, narcisy a ostatné nádherné kvety by si dostávala kedkoľvek by to bolo možné Možno to bude znieť hlúpo alebo dokonca pochabo ale čím viac som toho od teba prečítal, tým viac sa mi páčí tvoja duša a myseľ.
Napíš svoj komentár