Nevedomosť, hypnotyzovanie mobilu, plač, strach, dúfanie...to všetko je také klamné také úbohé...aký je len človek slabí keď nedokáže byť samostatný a potrebuje tú pochybnú vec zvanú láska.
Aké je v nej všetko jasné, každý klam je taký samozrejmí,no nevidíme ho sme zatemnení , akousi krásnou myšlienkou, predstavou ktorú si nemienime vziať.
Sladké slová , básne z lásky , darčeky, ružové medvede ..všetko tak sladké také zvádzajúce ...
človek nadobro zbavený rozumu a slobodného myslenia ..
človek , ktorý sa naprosto poddá láske a myslí že to je niečo čo ho nikdy neopustí , aké trúfalé...zároveň vtipné, také okaté ako to nemôžeš vidieť?
Zaslepení vierou v niečo čo nikdy nemusí byť skutočné niečo tak neisté že to snáď ani nieje.
A predsa krásne , čo všetko sme schopní obetovať pre krásne veci, hodnoty.
Hádky a následný smiech nenávisť no neskutočná záplava lásky.
Neznášam ten metúci pocit, keď niesom pod kontrolou.Záplava pocitov, sladkých slov.
človek sa musí naučiť s láskou pracovať.
Môže nás natoľko omámiť že si ani nevšimneme jasnú skutočnosť.
Vzoprenie sa a následný odchod ..
obeta z lásky?
žiadne zrušenie schôdzky, žiadna pauza ..
Odchod...už to vidíš? láska sa dá oklamať, len treba chcieť ju zastaviť , keď neprišla vhod...Ja niesom láska nezneužívam, neklamem, neobmedzujem ...viem kedy je čas odísť...

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár