Keď vlastne ani neviete čo vám chýba a je nefér sa sťažovať, pretože su na tom mnohí horšie ako vy.
Keď hľadáte útechu, spoločný záchytný bod,alebo čokoľvek čo vám pomôže lepšie a spokojnejšie žiť.
Stačí malá chvíľa na to aby ste sa cítili úplne sám aj keď je okolo vás milion ľudí,strácate sa v dave zabúdate na to, že máte rečové schopnosti , pretože nemáte chuť.
Len nehybne sedíte a predsierate že neexistuje žiaden problém, žiadne šťastie a že všetko dokonale zvádnete.
Občas sme vsetci trocha nesvoji.
Dúfame v rýchlu zmenu, v čo najpozitívnejšie výsledky a v lásku čo zrazu príde a všetko to zachráni,zmení.
Ružové sny, ktorým síce sami neveríme, ale dúfame v ich vyplnenie.
Sú predsa naše a my len hľadáme niekoho, s kým sa o ne môžeme podeliť.
Chcela by som byť šťastná, zažívať tú euforiu akou prekypujú deti na hojdačkách,študenti v parkoch,a starci na lavičkách.
Spokojní so svojimi životmi a vďačný za každý jeho detail,ktoré my nie sme schopní tak úprimne vnímať.
Chcela by som nevidieť žiadne chyby, vnímať len dokonalosť a veriť v správnosť ľudí.
Neumieram,a vďakabohu ani žiaden mne blízky človek a predsa sa cítim neúplná,príliš vážna a dôsledná.
Cítim, že to možno všetko robím zle a predsa to neviem inak.
Nemám síl ani chuť.
Chcela by som pochopiť či je to všetko takto správne,ale to sa nie vždy dá.
Môžem len veriť v samú seba a dúfať,čo je niekedy málo.
Aj tak som vraj maximálne kritická,pesimistická tvrdá a chladná...maximálne k sebe. To Je odpoveď ktorú na to môžem poskytnúť.
Blog
9 komentov k blogu
								
								
								
								1 								
			                	
				                	 martinka1112 
					                	
				                	
				                	20. 9.sept. 2007 15:53
				                	martinka1112 
					                	
				                	
				                	20. 9.sept. 2007 15:53
				                	
				                	
								
								 
		                	
	               			
no nie si sama,myslim ze viacero ludi by chcelo byt stastnych,medzi nich patrím aj ja,neboj tak ako hovorila jedna kamoska,...nikdy nie si sama a kazdý z nás je výnimočný,....  
								
							
								
								
								
								3 								
			                	
								
								 
		                	
	               			Myslím, že si to do bodky vystihla...presne ako moje terajšie stavy...
								
							
								
								
								
								4 								
			                	
								
								 
		                	
	               			fuu,tento tvoj blog je podobny mojmu,ktory som napisala nedavno...myslela som,ze som sama s takymi pocitmi,ale ako vidim,nie som jedina...tych ludi je coraz viac.....ale inac velmi dobry blog  
								
							
								
								
								
								5 								
			                	
								
								 
		                	
	               			presne viem co myslis... aj ja to casto tak citim... pekne si to vystihla   
								
							
								
								
								
								7 								
			                	
								
								 
		                	
	               			stastie netrva vecne...ani studenti v parkoch ani starci na lavickach...ksiksa preco mas vzdy pravdu  
								
							
Napíš svoj komentár
									
	- 1 Vreskot000: Mystický sen s Pannou Máriou
- 2 Mahmut: O tom, ako vedú po smrti ľudské duše zúfalý zápas o život
- 1 Titusik: Ivety a veľké zlé veci
- 2 Casey77: Osamelý hrdina
- 3 Mahmut: Ako to fungovalo doteraz a ako to bude vo vrchole Súdu?
- 4 Vreskot000: Mystický sen s Pannou Máriou
- 5 Mahmut: O tom, ako vedú po smrti ľudské duše zúfalý zápas o život
- 1 Tulipanoo: Vypila som 3 pivá, tak som Vám prišla niečo múdre napísať
- 2 Willbebetter: Ako sa rozchadzat
- 3 Tomasveres: Začal som v obývačke. Dnes mám najúspešnejší slovenský podcast
- 4 Mahmut: Súd je tu! Prebieha ale inak, než si ľudia predstavujú!
- 5 Titusik: Ivety a veľké zlé veci
- 6 Mahmut: V čase stupňovania nenávisti znie volanie k mieruplnosti
- 7 Casey77: Osamelý hrdina
- 8 Mahmut: O tom, ako po smrti uvidíme všetko inak
- 9 Mahmut: Ako to fungovalo doteraz a ako to bude vo vrchole Súdu?
- 10 Vreskot000: Mystický sen s Pannou Máriou








