sa posúva
doprava,
následne doľava a raz jednoducho a trucovite zaatane,
aby dokázala, že čas nie je večný.
Každú minútu vykonáva obrovské úsilie nato,
aby sa pohybovala správnym smerom.
Naráža do sekúnd,
Občas obíde hodiny...rada na ne spomína.
Pripomínajú jej tú chuť na perách so závanom lásky,
tú neočakávanú zástavu snáď bezhraničného času a celý rad vytúžených spomienok.
Neexistuje letný a zimný čas.
Nie , tie naše hodiny sa neposunú ani o stotinu mávnutím ruky,
nikdy nemeškajú a svetový čas pre ne neplatí.
Batéria občas štrajkuje, tvári sa, že zlyháva no jediný dotyk postačí na vyvrátenie tejto pochybnej skutočnosti.
Párkrát som neodhadla výšku , kam ich zavesím a nedosiahla som na ne ani ja, parkrát som predbehla ich ručičky , párkrát som si ich nevšimla , spadli a rozleteli sa na milion dielov,
nezlepila som ich ...no to neznamená že ďalej nebijú...
Dôvera v návody , ktoré k nim prikladajú-práve tí ktorí im najmenej rozumejú.. je rovnaká hlúposť ako nastavenie ich času.
Netúžim po multifunkčnom budíku ani po stroji času,
no niekedy jednoducho uplynie doba, ktorá sa zdala byť nekončiaca a na rad prichádzajú nové hodiny, nepoškodené, čisté ...na vytvorenie nových spomienok.
Preto už nikdy neporovnávam neporovnatelné....
Denník
Komentuj
Komenty k blogu
1
lovinme
27. 6.júna 2008 06:51
... a neopravujes neopravitelne
Napíš svoj komentár