Milo sa na mňa škeria. Či vlastne...
Nie, nie, ani milo, ani slastne.

Priam diabolský úsmev majú,
hláska cezeň nevydajú.

Na mňa sa škeria,
zas a opäť,
naivne veria,
že mám stále päť.

To je však omyl.
Úškrn sa zlomil.

Pohľad ho vystriedal,
vôbec nie pekný,
taký, čo by zabíjal,
keby bol schopný.

Čo so mnou chcú?
Zatvoriť do klietky?
Mučiť ma budú?
Ja už nechcem pletky...

Mám husiu kožu z nich...
Majú masky...
Skladajú ich...
Sú to výčitky z lásky...



 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár