zlaté či plané,
každá s každou sú prepletané.
Dnes už vôbec nieje zvláštne,
že u ľudí rýchlo hasnú vášne,
že duša je len plytká mláka,
z ktorej voda pod zem vsiakla.
Človek - je tvor spoločenský,
to tu myslím vieme všetci.
Každý chceme patriť k svorke,
kde sú všetci abo nik,
no daktoré vlčie zväzky,
predurčené sú na zánik.
Nechýba mu škodoradosť-
choreografovi života.
Svet je preňho len pódium,
na názor sa nepýta.
Zapletie nás, každého.
Zlého i dobrého.
Náhodne, do vlastných svoriek,
z častí celok stáva sa,
z prvu sa nám to zdá napriek,
pošleme ho do frasa.
Paradoxmi svet je skutý,
výnimky potvrdzujú pravidlo,
človek vie byť nielen hnusný,
a pozerať nakrivo.
V pluralite - viac než jeden,
sú nesmelé začiatky,
oňuchanie, zoznámenie,
prvé smelé poznámky,
toť jednoty a stmelenia,
nenápadné náznaky.
Husté ktovie, tŕne, ostne,
spoluprácou zdolané,
zabudnúť nám dáva slastne,
že s choreografom to máme zrátané.
Každý s vlastnou tvárou, chuťou,
pijúc z rieky života,
znenazdajky, pred odmlkou,
zatiahne sa opona.
To čo robí náš svet pestrým,
býva občas clivota,
pretože hoc trpká, horká,
tiež je príchuť života.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
bober952
4. 8.augusta 2011 22:51
stacilo este par krat precitat a doladit a bola by to aj petka takto som sa rozhodoval medzi 3 ,4
Napíš svoj komentár