Už nie
Už je len vo mne
a neviem či sa tam ešte niečo vojde
je to ak vo sne
ak v tom sne
kde musíš kričať ale zrástli ti ústa
hýbeš sa spomalene
vidíš málo
a viac to čo tam nieje
vidíš odchádzať to čo ťa hreje
hrialo
ale možno to tak nieje
lebo vidíš málo
nik sa neotáča
otáčaš čaš
so sebeklamom
skončí spánok ráno na mol v svete malom chaos vstaneš a dosť
bol to len sen
bodol len sem
je po ňom je deň
ak každý aj ten
do polnoci zabijem
neviem kedy zas príde
kde sa s ňou zas miniem
neviem vidieť iné
príbeh plynie
hnijem spomínam na riť jej pijem
nie pri mne
vo mne
a asi už nikde.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár