Čo všetko cítim v tejto chvíli . Zn.: Ideálny muž.

Sedíme tu ja a moja káva, šťastná z toho, že vonku padajú dažďové kvapky. Chýbali mi, pretože nič iné nedokáže tak dokonale metaforicky vyjadriť slzy, ktoré sa hromadia v mojom vnútri.

Sedím tu a je mi tak trochu smutno - samej. Premýšľam nad tým, aké by to bolo sedieť tu s Tebou. Vieš, je ten najlepší čas na to, uvariť nám kávu, čaj, čokoládu či otvoriť si víno - čokoľvek na čo by si mal chuť zlatko. Zapnúť na notebooku nejaký nepodstatný film, ktorý by len dotváral atmosféru popri tom, ako by som sedela vedľa teba, s hlavou na tvojom ramene, ty by si mi hladil vlasy a ja ťa nežne škrabkala. Tušil by si, že je jedno, aký film pustíme, pretože by si ma poznal. Vedel by si, že pri monotónnom kvapkaní dažďa, rozhovoroch vo filme, v tvojom objatí a pri vdychovaní v tvojej vône, mám dokonalý pocit bezpečia, kedy sa nemusím báť spánku a svojich nočných môr. A tak zaspávam... Potichúčky, plytko dýcham, v tvojom náručí...

Vypínaš film, nežne ma prikrývaš a ľahneš si ku mne... Niekde medzi spánkom a bdením pocítim tvoje pery na mojom čele. Zaspávame obaja. Nikdy ti nevadí, keď ťa potom... uprostred noci prebudím, so slzami na krajíčku, lebo som opäť mala jeden z tých mojich zlých snov, ktoré ma prenasledujú vždy a všade. Nehneval by si sa, učičíkal ako malé dieťa, ktorým stále som.

Tvoje náručie by bolo miestom môjho prebúdzania. Vedel by si, že ráno nerozprávam, iba sa na teba usmejem a so strapatými vlasmi a v mojom obľúbenom vyťahanom tričku odcupitám do kuchyne pripraviť ti raňajky - čokoľvek, čo máš rád. Ach zlatko, vieš ako milujem, keď takto prídeš za mnou, objímeš ma zo zadu a pobozkáš ma na krk? Pre toto žijem, pre toto dýcham.

A potom? Nasadli by sme do auta..alebo do vlaku, lebo by si vedel, že milujem cesty vlakom. Vedel by si, čo mi vlaky symbolizujú a prečo sú pre mňa niečím významné. Išli by sme niekam, niekam kam by sme obaja chceli. Preč od stereotypu, problémov a hádok. Na kraj sveta, kde by sme boli len MY. Vieš, miloval by si tieto výlety a úniky rovnako ako ja.

Vezmi ma na obed do toho najzapadnutejšieho podniku v meste, ver mi, budem to milovať viac ako snobskú drahú reštauráciu. A ak chceš obed doma... prosím, nehnevaj sa, ak niečo pripálim či inak pokazím. Učím sa, ale učím sa kvôli tebe. Lebo láska ide cez žalúdok.

Zapnime hru a tvárme sa, že hráme. Ty budeš vedieť, že to hrať neviem a ja sa budem aj tak naoko hnevať, biť ťa a štekliť ťa, až kým ma nezvalíš na posteľ a neobsypeš bozkami. Doveď to tak ďaleko, ako len chceš... Ukáž mi, že som Jediná a že ňou navždy budem.

A láska? Prosím, nehnevaj sa ak ti budem kradnúť tvoje tričká, mikiny a košele. Budem tak len kradnúť tvoju vôňu z nich, keď budeš odomňa preč a vnášať do nich svoju. Tú, ktorú budeš tak milovať.

Prosím láska, nehnevaj sa, ak som občas príliš smutná. Ak ma ešte stále prenasledujú nočné mory z mojej minulosti. Nehnevaj sa, prosím. Len ma objímaj. Silno a pevne.

Budeme to MY. Budeme kráčať pomedzi slnečné lúče aj dažďové kvapky, od jedného konca dúhy na druhý. Budeme sa držať za ruky, zdvíhať druhého, ak jeden spadne... Budeme...

No teraz len prší a slnko nevychádza a ja som tak sama a ty tak ďaleko.

 Blog

30 0 0 0 0

Komentuj

16 komentov k blogu