Vlak zastavoval v mojej cieľovej stanici a skôr ako zastavil som ho tam videla stáť.
Spomenula som si , ako som ho z idúceho vlaku uvidela po prvýkrát, keď som ho identifikovala len podľa toho , čo mal na sebe.
Pousmiala som sa , pretože som si vravela, že v prípade, že by nebol môj typ mala som možnosť previesť sa o stanicu ďalej a napísať mu nejakú trápnu výhovorku.
Nebolo to však potrebné.
Z vlaku som vystúpia a ani na sekundu som to neolutovala a ani neoľutujem, snáď.
Naozaj som sa bála, ako strávim 7 hodín s človekom, ktorého vidím prvýkrát v živote a viem o ňom len veľmi málo.
Moje obavy sa neskôr ukázali ako neopodstatnené.
Nikdy nezabudnem na ten pocit s akým nadšením som po tých pár hodinách, ktoré doslova preleteli išla domov.
Ako mi povedal ,že príde a ja som tomu neverila.
A zrazu stál pred naším domom.
Asi naozaj platí, že kto chce hľadá spôsoby, kto nie hľadá dôvody.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár