Raz sa zobudíš a zistíš, že blúdiš,
že slová v sebe máš, čo nepočúval si.
Že zlé veci si urobil, a tie sa Ti vrátil späť.
Nepočúval si v sebe ten hlas, počúval si cudzí.
Ten sa však stratil, čo zvábil Ťa, ked našiel to, čo on šťastím nazýval.
Už si preňho nebol viac priateľom, len človekom na obtiaž.
A potom po 10 rokoch si spomenieš a zistíš- nie asi som Ti celkom neodpustil, len som sa tak tváril sám pred sebou ... preto aby som mohol žiť.
Teraz keď zisťujem, pripomínam si, zisťujem ... nebol si mi nikdy priateľom.
Chcel by som Ti to napísať, lež viem, že Tebe je to už dávno jedno.
Skutočný príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár