čo akurát ak ja ruky cestom ulepené mám
ako para do veže nad hlavou k santa marii
guadalupskej prosia por favor o dúhu vo v
odopáde nárekov z pravekov spoteného pa
pradia na uhoľ čo mení sa. interiér, deň a
tma zároveň baňa v akej stretá herbert la
wrence chlapca a tvrdí, že je to najčistejši
a láska pri posteli. sedí žena a slovo proza
ika posledné je eutanázia výdychom znie c
ejlónsky aníz a do popola zoškrabujú pero
m pinky dreň z piestov vanilky. nežijúci kak
aovú planétu láme v bôbe
celej zeme ako
endosperm

mrie ktosi
zvoní hranu na svadbe v
o familiárnych tónoch hrá kapela z
las vegas a bubeníka s talianskym
priezviskom balia družičky do novino
vého papiera k ostat
ným darom pre
druhého
ženícha.

 Blog
Komentuj
 fotka
ardonaiel  28. 7. 2011 11:58
opäť perfektné, superne sa hráš so slovami, vetami, celým textom
 fotka
eveve  29. 7. 2011 20:16
milujem tieto tvoje veci
Napíš svoj komentár