do biela čo oči
vládzu niesť len u.
pre dobro vlastných
snov vidiny sa na
prach rozmelú a
odmietnú snopy
sniva na roliach ro
zhodené ako kôpky
cukru z kafe
térie pozbierať.
na nich leží
holub z hliny nie
dokonalý. stvoril
a ho matka zem k
eď bolæšte naiv
ná a verila, že bude stáť ako socha
Da
vida nad hlavami laikov
v múze
ach s odcudze
nou replikou
v podpaží utiekla
trhať do homoly
kyprej zelen ej lesné plody
medvede a kukučky. trhal
a im hlavy od nôh
cucala miechu ta
kako niťovky v po
lievke horkú
blanu v lime
tke. každým mohutnejším odgrg
nutím sa zatriasli jej pomaranč
ové stehná
každým
milión
om rokov z nej k
tosi odtrhol malý mesiac a šťavu
rozplakala na pôdu pre mysle
ne tragedicky sadal
a si nad zlo
my dosiek osla
dzovala život v pekle pocítila úľavu.
ažžžž...
z úst jej vyleteli napojené
kuk
učky pod nos
om jej vyrástla medve
dia srsť z lona
sirup lesných jahôd začal
perliť na bielej koži nasa
dla na vlak čaka
la na liptovskú maru výhľad svoju
drahú, dávnu lásku.
tá vrúcne zalial
a ju nehou dokiaľ odplavilo
žalosť.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
piotra
5. 8.augusta 2011 10:00
chýbalo.
4
od wady (r.2008) je to značný posun. idem sa pýriť späť do teplého hniezda.
ď. !
ď. !
5
@owad vždy ma zaráža, koľkých ľudí som už spoznal, a ako starnú popri tom písaní. sunieme sa kamsi, to áno. ja do pelechu teda
Napíš svoj komentár