a ja
sa dívam
zo strechy
cítim nepohodlie v dlani
dlho som nemyslel na prsty
premýšľam nad dispozíciou
kam by som dal kreslo
odložil knihy v škatuliach
a nakoniec kakao v dóze od nesky
zahmlievajú sa mi hviezdy
možno slepnem
s baterkou pod perinou
cítim nepohodlie v škatuli
niet miesta pre knihy a ruky
sú už zapísané aj na chrbtoch
zatváram ústa
no ten prievan v štrbine cítim
zakaždým keď vydýchnem
cez siete z prstov zrnká kávy
Blog
Komentuj
7 komentov k blogu
1
grietusha
14. 12.decembra 2009 22:14
odsekni si hlavu.
2
najskôr si povytrhávam všetky fúziky.
jeden po druhom. holými
prstami.
jeden po druhom. holými
prstami.
4
kemčo, teba budú decká neznášať, keď budú tvoje básne rozoberať v čítankách!
Napíš svoj komentár