z neba
nie sú také ostré,
ako o nich píšu vtáci
v ošumelom perí dychu
navlhlého vzduchu
ticho krúžia,
tickley tick po chodidlách
zasmeješ sa, prirodzene
nie sme pritom oblakmi?
rôzne rozhádzaní po explózii
sa váľame na prázdnote relativity
pominieme- hodina a už si preč
nie, neľakaj sa vtákov v hlave,
neuletia
predsa vidíš, niet kam..
chaos má tvar: rôzny
desí ma, že to nie je strom
trochu ušpinená voskovka,
mohli by sme ju vziať do detskej ruky
(z tej istej ruky by sme ju mohli rovnako vziať)
koľko nechtov a kľúčov
muselo byť pred nami
ryhy sa nemýlia-
tiahnúc od neba do zeme
sú ako hromozvody strachu
ako laná pre vydesených vtákov
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
xelylin
31. 5.mája 2009 20:36
tusila som ze zverejnis nejaky blog ..pekne..len to vziat dvakrat po sebe ma strasne matie..musela som krcit obocie pritom
4
"..nie, neľakaj sa vtákov v hlave,
neuletia" pekná myšlienka
a vlastne..celá báseň je perfektná
som rada, že sa tu dá nájsť aj kvalitná poézia
po prečítaní predýchavam
neuletia" pekná myšlienka
a vlastne..celá báseň je perfektná
som rada, že sa tu dá nájsť aj kvalitná poézia
po prečítaní predýchavam
Napíš svoj komentár