Dnes sme sa po dlhom (fakt dlhom) čase vybrali do našej...ako to nazvať...proste do našej prevej dedinskej krčmy. V minulosti sme tam trávili každý víkend, miestami sme tam boli takmer každý deň. Milovali sme to tam, pretože to bola "naša" krčma.
Boli sme partia cca pätnástich mladých ľudí, ktorí spolu vyrastali, čiže sme sa dokázali spolu zabaviť tak, ako to svet ešte nezažil. Trávili sme tam hodiny pri pivku, biliarde, stolnom futbale alebo šipkách, púšťali sme si staré dobré songy, poprípade rádiové odrhovačky, ktoré v tej dobe momentálne fičali. Spievali sme na plné hrdlo, až sa tá malá budova otriasala v základoch. Dokonca ma naučili pár maďarských rockových songov, čo bolo nemsierne náročné, keďže ja po maďarsky neviem ani zaťať. Spoznávali sme nových a nových ľudí, vznikali nové a nové priateľstvá, vzťahy, až sa stalo, že nás miestami bolo 30 a museli sme si spájať stoly, aby sme sa tam pomestili.
Nebol pre nás problém nahádzať kopu drobákov do "džuboxu" a pretancovať celú noc. Vracali sme sa domov za svitania, sem-tam sa nám pošťastilo stretnúť susedov, ktorí šli do práce a potom každý zakotvil u seba v posteli, prespal celý deň a večer sa išlo odznova.
Lenže potom nastal zlom. Partia sa začala rozpadať, pretože niektorí odišli za prácou do Čiech, iní si vďaka nehode zakladali rodiny...a my ostatní, sme sa to snažili nejak zachrániť. Snažili sme sa pokračovať v istej tradícii, chodili sme do tej krčmičky kedy sa len dalo, bavili sme sa, ale...
Proste, už to nebolo také ako predtým. A tam sme do krčmy chodievali menej a menej, vymenili sme ju za podniky v meste, kde sme si našli nových kamarátov a s tými starými sa kontakt úplne obmedzil, poprípade totálne zanikol.
Dnes som bola v TEJ krčme. Teda, boli sme tam...Traja. Toľko nás ostalo zo starej partie. Ale aj keď nás tam bolo len toľko, bol to úžasný pocit tam znovu zavítať. Znovu si dať tú skvelú čapovanú kofolu, pustiť si naše milované songy, zahrať si stolný...proste, bolo to fajn.
A prišla som na to, že tá krčma je ako vzťahy medzi nami. Aj keď sme ju vymenili za iné podniky, vždy sa do nej s radosťou a určitou nostalgiou vraciame. Pretože sme tam prežili, dá sa povedať, že jedny z najkrajších, najlepších, najuletenejších, najzábavnejších a najúžasnejších rokov v našich životoch.
A na niečo také sa nezabúda...Nikdy...

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár