Matka dospel som...
Preto chcem byť sám. Zobrať si zo smrti viac ako len bolesť a tlmočiť tie slová ostatným, bez toho aby museli nahliadnuť do jej očí.
Radšej budem na oko večne nezodpovedným a vnútri sám sebou, ako sa hrať na "veľkého".

Nie... Nepotrebujem nové topánky, ani si ísť zaplatiť pokutu. Zastal som na tom mieste len preto, že som zazrel neďaleko kosatec, skrytý v húfe lúčnych kvetov. Ja viem... Podľa teba sa tak muž nechová, no je detské poctiť minulosť, zahladením sa cez ňu do budúcnosti? Zastať a kochať sa, miesto bezduchého ponáhľania sa domov?

Bojím sa...
Bojím sa tak, že už nevnímam poníženie, úskoky sú mi ukradnuté a smrť je mi najlepšou priateľkou. Nemám sa totiž koho iného spýtať, aké to bude.

Podľa vás ma kostnaté ruky a čierny plášť. No mňa vždy hladila teplá koža a utešoval najkrajší hlas na svete...

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár