A či ty mňa ?
Kto komu je trestom?
Kto komu požehnaním?
Myslíš na mňa, tak ako ja na teba?
Ráno sa zobudím a prvé, čo cítim,
prvé, čo počujem,
prvé na čo myslím...
Ach bože, veď on prekliatím mi je.
Žerie moje vnútro viac
Ako hniloba
ako bolesť
a či červík?
On hlodá, hlodá zvnútra.
To tak moc boli, krváca
a či hnije?
Som si myslela,
že tam nič už nezostalo,
že už viac zobrať nedá sa.
Ale ty si mi dokázal, že si posledný,
čo mohol ma mať rád.
Moje srdce uzatvára sa.
Už nikdy viac lásku poznať.
Už nikdy viac muža dotknúť.
Už nikdy viac pod kožu dostať sa.
Už nikdy viac
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár