Príbeh jedného dievčaťa...........

Tento príbeh sa začal odohrávať v Taliansku v mestečku Riccione. Toto dievča príšlo do kepmu Fontanelle na rekreáciu so svojimi kamoškami volejbalistkami. V okamihu keď tam prišlo, ani netušilo čo sa tam udeje. V 1. deň sa nám predstavili správca slovenskej časti kempu a delegátka. Keď som zbadala správcu pomyslela som si : no čo, šak si budeme z neho uťahovať no nie?? V tej chvíli som si ani nedokázala predstaviť, že mi bude tak chýbať. V ten deň sme si z neho robili trošku srandu. O deň neskôr som ho spoznala už trošku lepšie. Volá sa Adam. Robili sme si zo seba srandu. Šak to poznáte. V tretí deň už to išlo takým rýchlejším smerom. Polievali sme sa vodou , podpichovali jeden druhého. No a večer sa to nejak začalo. Išli sme ja, on a kamarátka Kika piť na pláž, že si ideme aj zaplávať. Vyzliekli sme sa a plávali. Mňa poštípali dve medúzy, a jeho tri, Kika zostala bez štipnutia. Mala šťastie. Tak sme sa popri tom vínku na pláži všetci traja rozprávali až sme si nakoniec ľahli na lehátka a dívali sa na hviezdy a Adam nám rozprával zážitky z jeho života. Zrazu Kika povedala, či jej niekto nedáme olízať prsty , že ona má rada soľ. Tak ja pretože som si myslela, že si robí srandu som jej dala ruku. Zrazu som už len cítila ako mi oblizuje prsty: Potom okolo 3 ráno sme išli z pláže už s5 do kempu. Baby ( kamošky ) sa tam ešte rozprávali s talianmi z Bolgne, tak sme tam zostali aj my traja s nimi. Bola sranda počúvať ich: Bavili sme sa. No ja s Adamom sme už pomaly zaspávali na nafukovačke. o pol 5 sme sa všetci rozišli , aby sme sa aspoň trochu vyspali. Ráno som musela ísť behať, o pol 8 nevyspatá... po 2 hodinách spánku. No nevadí. Cez obed som išla za mojími kamošmi v Pizzerií Fontanelle. Sú to traja čašníci: Michaelo( Mikajli=Mik i), Fabio a Stefano. Sú o skvelé osoby mám ich moc rada. Stále sme žartovali a rozprávali sa i keď s Stefanom sa dohovoriť bolo ťažké. Skoro vôbec nevedel po anglicky a po taliansky som mu moc nerozumela dosť si šomral popod nos, ale šak čo Miki nám robil prekladateľa do anglického jazyku. Večer sme išli znova s Adamom von , znova to bolo všetko také krásne. Tie bozky plné vášne. Ach. Ja som s ním išla k nemu do stanu, lebo sa mi nechcelo ísť spať. Tam sme sa dlho rozprávali a bozkávali až sme na koniec zaspali zobudila som sa o 6 ráno u neho. Tak som sa zdvihla, že idem do svojho stanu, aby som ho nezobudila , a aby som sa ešte aj ja vyspala. Lebo , čo by povedal tréner keby ma videl vychádzať so správcového stanu??? No Adam sa prebudil a vraví mi, že keď pôjdeme ráno behať tak ho mám zobudiť . O pol 8 som ho prišla zobudiť. Volám na neho Adam, Adamko vstávaj. Nič nereaguje. Spí ďalej. Tak znova. Macko vstávaj , vtedy sa preberie a milo sa na mňa usmeje. Idem teda behať. Raňajky mi podáva on s úsmevom. Keď prídem na dupľu, že chcem ešte čaj spýta sa čo za to?? a ja mu odpovedám že čo chce. Tak mi otočí líce, že chce pusu. Dám mu teda pusu na líce. Pani kuchárky sa rozosmejú a pýtajú sa že to bolo čo?? No on im len so smiechom povie, že to má za čaj. Každou chvílou sa tento vzťah zlepšoval.... Dievča zažilo krásne nespavé noci v prítomnosti úžasného chalana....Zažila veľa vecí, ktoré ešte nezažila.... zaľúbila sa.... všetko bolo krásne.... až do chvíle lúčenia.... nezvládala to. Strašne plakala.... Bola sa ešte rozlúčiť so svojimi priateľmi čašníkmi. Fabio jej k srdcu najbližší jej povedal nech neplače, nech sa neho posledný krát keď ju vidí usmeje, že nevie si predstaviť, že zajtra ráno ona nepôjde okolo behať a neusmeje sa.... Vracala sa spať.... vtedy zatiahla Adama podchodom... a dala mu poslednú pusu....Keď on ako správca vošiel do autobusu rozlúčiť sa nič nepočula... nebola toho schopná... On višiel z autobusu... obišiel ho aby na ňu nevidel... stál chrbtom... baby nechápali... kričali na neho búchali... no nič... neotočil sa .... Až keď sa autobus pohol otočil sa zo slzami v očiach, ktoré mu stekali po líci. Zamával sklonil hlavu a pomaly odisiel. Autobus vyšiel z kempu. Čačníci vyšli z podniku, nechali klientov v pizzerií a stáli pred ňou a mávali.... To už bolo pre dievča moc zarila sa do svojej sedačky v autobuse a stále plakalo.... plakala celú cestu..... vôbec to nezvládala...

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

8 komentov k blogu