A škrie to na duší
no menej vadí mysli
Obživu, teplo domu
vymieňať za nemysli
a mútiť čistú vodu
i tak len ženie mlyny
aby sa s deťmi v sebe
smelo hrať na nevinných

A škrie to na duši
no menej vadí vtákom
však zobnúť musia si
tak káže dávny zákon
ostáva púšťať z klietok
kým v zámke zvonia klúče
a milión malých zobáčikov
beriem si do náruče

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár