Za stolom sedím,
Slovo nepoviem,
Prečo tak rýchlo
láska mrie? ?

Sen sa zmenil na dúfanie,
Že niečo také ešte človek zažije.

Ľudia nechcú uveriť,
Že láska už nejestvuje
ten pocit ich zmiatol.
Ja viem.

Od človeka slová
"milujem ťa",
sú len výnimočné,
ako keď slnko výde
v zime nočnej.

Vzdala som sa skoro...
Na čo však dúfať zbytočne,
Že niekto ešte ľúbiť ma začne.

Viac ako sila čo hovorí mi...
Viac ako smútok čo šepká mi...
Si ma zmiatol ty,
zostala som v nepochopení...

Ty si ma presvedčil o tom.
Že láska navždy
Zostane len niečím snom.

Ty si bol človek,
Ktorý zmenil moju myseľ.
Viac ľúbi snáď aj syseľ.

 Báseň
Komentuj
Napíš svoj komentár