Su prazdniny.Cele su mi vsak na nic. Tak hrozne dlho ocakavane letne volno sa zmenilo na utrpenie.Prerabame byt.Myslela som ze to moze byt haluz,ze pride pomoct priatel a z prace bude zabava.No a potom si pojdeme oddychnut do mesta.Ha!to urcite.Dni prerabky sa premenili na dni boja.Boj medzi casom a pracou,medzi peniazmi a moznostami a medzi mnou a mojimi nie moc peknymi myslienkami.Zacinala som sa citit stiesnene.Moje "dni" sa blizili tak som s tym viac menej mohla pocitat.No bolo totazsie a tazsie.Tak hrozne som sa snazila spravat normalne, ale neslo to.Robota isla len velmi pomaly.Nemali sme kupelnu,nemali sme obyvacku ani poriadnu kuchynu.V detskej izbe bol narvany gauc a v spalni botnik.Dokonca aj Pouzivanie WC sme mali obmedzene.Navyse priatel mal dost aj svojich veci tak som nemohla ziadat aby bol stale tu.Predsa ma psika kt. som mu dala a chodi do autoskoly a doma ma tiez co-to porobit.Okrem toho ze s kamaratom pracuje a zaraba sem a tam.Jeho rodicia odisli na dovolenku a o tri dni aj sestra takze mal volny dom a aj sestrin byt.Vtedy vypukla u nas praca a ani sme sa nenazdali vsetci su z dovoleniek doma.Mna chytali stale horsie nalady a uz som sa musela za svoje spravanie hanbit.Len raz som sa vyplakala.Priznala som sa mu ze nanho kricim lebo sa citim nepotrebna.Ze on ma tolko toho ze neni so mnou a ja som sama.Celkom sama.Je polovica prazdnin za mnou.Uz mame urobenu kupelnu i obyvacku,zachod mozem pouzivat kedy chcem a aj kuchyna je uz ako-tak urobena kym nedojde nova linka.Moje dni dosli nikto sa nemusi obavat.Akurat jeden den som si uzila novu vanu.Nikto nebol doma,kedze este nemame dvere na kupelke vyuzila som prilezitost a bola som tak takmer dve hodiny.No ako naschval sa naskytol vyveseny papierik na vchodovych dverach ze tyzden nebude tiect tepla voda.uz netecie.Von teraz chodim len malo kedy.Vlastne si ani nepamatam kedy som si naposledy bola v meste sadnut.Z nudy a zufalstve som stihla precitat Harry Potter 5 a 6.A uz dva dni som nevidela svojho milacika.Toho,ktory mi ako jediny dodaval odvahu ist dalej.Nemysliet si ze som ako na prvom stupni ked sa so mnou nikto nebavil a ja som preplakala kazdu noc.No teraz neplacem.Velke dievcata neplacu.SEdim si v izbe a v hrdle citim horku hrcu.Dala som si tabletku proti bolesti na hlavu, vitaminovu na imunitu, selen a zinok na vlasy a nechty a potichucky som v kutiku duse dufala ze sa otravim.Keby tu teraz odpadnem nikto by nevedel.Mamina spi a ocino chudatko isiel uz do prace.zas na mesiac jazdy.uz viem ako sa tam musi citit osamely.A tak potichu rozmyslam...:Kde su vsetci moji priatelia?Ako to ze musim trcat doma?Uz sa mi ani nechce niekam chodit.Iba co ludom skazim naladu.
Prepacte musela som sa vyrozpravat a ked si to len pomyslim nepomaha.Sice ani toto nie ale snaha bola.dakujem za moznost pisat slobodne co chcem...

 Blog
Komentuj

2 komenty k blogu

1 
fotka
digitalko  1. 8. 2007 00:33
Len aby sa z Tvojích dní nestal Tvoj život.
2 
fotka
angel_love  1. 8. 2007 00:43
Neboj to prejde. Bude zas dobre.
Napíš svoj komentár