Barbie neumiera (fejtón)

Tak, ako každý pracovný deň, aj dnes som si vykračovala naším krásnym, čistým mestom zo školy, v ktorej by som najradšej od samej radosti zo vzdelávania ostala aj spať. Ako si tak idem po uprataných uliciach plných zelene, moju pozornosť už z diaľky upúta ružová bodka. Najprv si pomyslím, že mám špinavé okuliare, no potom si uvedomím, že žiadne nenosím. Bodka sa stále približuje a ja začínam rozpoznávať, čo sa tu deje. Môj citlivý sluch nepoznačený príliš hlučnými vnemami rozpoznáva pravidelný zvuk klopkajúcich opätkov – klip, klop, klip, klop, klop... V momente, kedy sa bodka mení na fľak rovnako cukríkovej farby, moje zmysly reagujú na ďalší podnet – vôňa tak sladká a intenzívna ako med zmiešaný s cukrom varený v čokoláde. V tom ma osvietilo – záplava slnečných lúčov spoza zamračenej oblohy, odrazená od najpravejších blond vlasov na mojej pokožke spôsobila stmavnutie aspoň o tri stupne! Super, najbližší mesiac nemusím ísť do solária! Keď som si prikryla oči rukou a znovu som bola schopná vidieť, všimla som si dve veľké modré oči s dlhými uhľovočiernymi mihalnicami, s ktorými sa určite narodila. Nižšie od týchto diamantov boli plné, prirodzene lesknúce sa pery – tak jemné a svieže! Už som bola len asi dve základné jednotky vzdialenosti od tohto zjavenia, keď som si zrazu uvedomila, že sa celý čas pozerám do zrkadlového výkladu.

 Blog

2 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu