prišla jej ďalšia správa "ako sa máš?"
odpísala "super"
ani nerozmýšľala čo napíše, nerozmýšľala nad tým, že by mohla napísať pravdu, nikoho to aj tak nezaujíma, každému stačí že napíše super...
"a čo robíš?" pýtal sa ďalej
"čítam si" odpísala
nenapísala, že vlastne rozmýšľa čo tu ešte robí, že chce ísť von, že chce mať kamarátov, že by najradšej vyhodila celý notebook von oknom a sama šla, s niekým....
"aký bol dnes deň?"
"fajn" napísala, prsty jej prebehli po klávesnici
v byte mala tmu, rodičia neboli doma, vlastne bola rada, bola rada sama, nemala chuť počúvať nikoho, nemala chuť byť s niekým, nechcela aby iný vedeli, že jej najlepšou kamarátkou je jej mama, hanbila sa za to... a možno ani nie, možno na to bola hrdá
ďalšia správa neprišla, a tak len sedela na stoličke a pozerala ako obloha tmavne, ako sa všetko začína vnárať do jedného veľkého tieňa, ako stromy, ktoré takto cez deň na jeseň hrajú všetkými farbami, sú teraz čierne...
zapípal je facebook, pomaly sa naklonila a klikla na správu
"dala by si poznámky z geografie na net prosim?"
"jasne" odpísala ihneď, jasne že ich dá, vstala a oscanovala poznámky, jediným svetlom v izbe bolo malé blikajúce svetielko na tlačiarni...
"ďakujeme ti"
"za nič" napísala s úsmevom, rada pomohla, veď prečo by im to neoscanovala?
o chvíľu na to čítala ako nadávajú, že nevedia prečítať jedno hlúpe slovo , už nebola dobrá...
trochu ju to zabolelo, ale bol to len ako pichnutie do nástenky
vedela, že za chvíľu prídu rodičia, prídu a budú sa vypytovať čo jej je, prečo je tak po tme, či nie je chorá, nie nie je, len... nevedela vysvetlenie a tak zapla svetlá, ktoré by mali svietiť a ďalej sa dívala do blba, zabalila sa do deky, lebo jej bola zima, mala pocit, že umrzne....
minule im biologikárka vravela, že smrť umrznutím je príjemná, že ľudia majú pekné halucinácie.... možno by to nebolo tak špatné
ale mala veľmi rada rodičov, to by ich zničilo...
mala zmiešané pocity, jej vlastná myseľ nevedela čo chce, na jednej strane si zvykla na samotu a na druhej kričala z plných pľúc, že chce byť s niekým, nie len s rodičmi, ale aj s rovesníkmi, s niekým komu by verila, kto by ju chápal, kto by ju vypočul, nesmial by sa jej, pohladil ju, smial sa s ňou.....
Blog
Komentuj
6 komentov k blogu
1
5donana5
5. 10.októbra 2011 21:26
bože jak keby som o sebe čítala :/
2
prečo mám pocit, že nie je samá, i ja mám niekedy ten pocit, ale trochu inak to dávam najavo
3
"na jednej strane si zvykla na samotu a na druhej kričala z plných pľúc, že chce byť s niekým"
ach ako dobre tento pocit poznám :/
ach ako dobre tento pocit poznám :/
5
ako vidim, niekto sa o nu zaujimal a ona ho posielala do niekam
Napíš svoj komentár