Mám pocit, že som tak nejak zvrhlo odkázaná na tvoju prítomnosť. Povedzte, kedy vyprchá tá divná prvá zamilovanosť, kedy sa od svojej lásky nechcete pohnúť ani na krok? Kedy zostane len tá čistá, krásna láska, kedy stačí prítomnosť, dotyk, bozk? Toto je trochu únavné, sadnem si vedľa teba a nemôžem tam len tak sedieť, keď viem, že sa ťa môžem dotknúť.
Nie som na to zvyknutá. Nikdy som taká nebola. Lásku decentne, v súkromí, mimo spoločnosti, mimo ľudí. Držať to pod kontrolou. A ty sa mračíš, keď ti poviem, že mám z toho strach. Ale mám. Nemám rada, keď sa mi niečo vymyká, keď niečo nemôžem potlačiť, usmerniť. Som z toho nervózna. Meníš ma. Z toho som ešte nervóznejšia. Neistá.
Ja už neviem.
Som šťastná. A zároveň sa nehorázne bojím, že spadnem na hubu. Čo potom? Zase to isté. Nárazovo.
Sme stále spolu. Stále. V škole, po škole, cez víkendy. Keď nie som s tebou, myslím na teba, keď na teba nemyslím, sníva sa mi o tebe. Cítim sa závislá. Cítim sa ako nie ja. Zmätená.
A neviem ti to vysvetliť a snažím sa. A mätiem aj teba. Ubližujem ti. Vyvádzam ťa z miery. Načínam témy, nedokončujem vety, lebo sa neviem vyjadriť, vymotať sa z pocitov, vložiť ich do slov. Dívaš sa na mňa nechápavo a ja viem, že mi nerozumieš. Tak to nechávam tak a som stále zmätenejšia a zmätenejšia.
Som šťastná. A ľúbim ťa. Ale ak nezačnem myslieť ssamostatne, ambiciózne, sebestačne, sama za seba, za svoju osobnosť, tak sa zbláznim....

 Blog
Komentuj
 fotka
adsy  3. 5. 2011 18:10
Prestaň sa snažiť všetko kontrolovať, proste to nechaj bežať.
 fotka
flagrantine  3. 5. 2011 18:12
to isté si myslím aj ja
 fotka
dagmik  3. 5. 2011 18:23
presne tak, proste si užívaj a nemysli...
Napíš svoj komentár