Ja som drevo, viem to o sebe a nehanbím sa za to. Vravela som to aj svojej akčne iniciatívnej spolužiačke, ktorá nás zapísala do kurzu spoločenských tancov. Zo začiatku to bola proste sranda, dívali sme sa po sebe ako si šliapeme po nohách, kopeme sa, potkýname a čo ja viem čo všetko sa ešte dá pri tanci robiť. No neskôr, keď tých krokov začalo byť viac ako tri, pohybov viac ako ten jeden do štvorca a pribudli otočky (!!!), tak to prestalo byť zábavné a zostalo len únavné.
Neviem tancovať. Ale to je ten dôvod prečo ľudia do tanečnej chodia, či nie? Ono to totiž začalo byť dosť deprimujúce, keď môj tanečný partner, zdanlivo rovnaké drevo ako ja, začal naozaj tancovať. Dívala som sa naňho ako sa hýbe a závidela som do chvíle, než si začal šliapať po vlastných nohách .
Zistili sme, že nemáme rytmus, že nevieme napočítať do štyroch a že tancujeme ako dôchodcovia, čo nám je pripomínané aj trikrát za hodinu...práve nám dvom !!
Napriek tomu všetkému s ním rada tancujem. Bol to taký utiahnutý typ, teda zo skúseností zo spolunažívania s ním v triede, ale je s ním sranda. Hlavne, keď nadáva každú minútu na nášho učiteľa.
A tak chodím z hodín úplne fyzicky vyšťavená, ale psychicky vo veľmi dobrej nálade, pretože spolu prakticky presmejeme celú tú hodinu a pol.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
ardonaiel
23. 3.marca 2011 08:25
Napíš svoj komentár