Utieklo to...
Akoby to bolo včera, keď sme ležali na posteli v tvojej detskej izbe a snívali o tom, čím raz budeme. Tvoje ambície boli vysoké, chcela si byť manželkou, ja som tak vysoko nešla, chcela som len písať.
Oh, darling, kde sú tie časy, keď si nosila dva copy vysoko na hlave ako postavičky z anime, čierne linky okolo očí a tú károvanú sukňu, v ktorej by si aj spávala, keby sa tak nekrčila...?
Kde sú tie časy, keď som vrážala do stĺpov a chodník mi podrážal nohy?
Kde zmizli všetky dni, kedy sme sedávali v cukrárni a v záchvate pms sa snažili zjesť všetky druhy koláčov?
Chýbaš mi...

Akoby to bolo včera, keď ja som chcela žiariť a ty si chcela byť všade prvá a vo všetkom najlepšia. Keď som sedávala za barom a dívala sa ako ty tancuješ. Keď som sa naučila piť miešané drinky a záhadne sa usmievať s privretými očami. Ale aj to, keď si sa naučila plakať.

Oh darling...

Odišlo to...všetko...nenávratne.
Chýbaš mi...

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár