Mám piatok doma. Nezvyknem byť v piatky doma, som rada medzi ľuďmi, rada sa bavím (aj keď moje predošlé blogy možno tvrdia opak), ale dnes nejak nemám chuť.

Sedím v posteli, na kolenách mám notebook, vedľa seba fľašu minerálky a strašne veľmi túžim po jahodovej Milke. Pred pol hodinou som sa zobudila a už sa teším na chvíľu, kedy si opäť ľahnem a budem spať až do rána. Na zajtrajší večer mám totiž epický plán so svojimi spolužiakmi, takú nejakú menšiu opíjačku v zložení Joi a štyria chalani . (Call me devil, if you want)

Nemám chuť nič robiť. Mám takú lenivú jarnú náladu a keďže som prespala svetlo, tak mi ušla možnosť ísť sa korčuľovať.

Milujem svoje piatky doma. Fakt. Filmové maratóny a aký-taký pokoj. Hoci by som možno mala byť z toho smutná, pretože si na mňa nikto nespomenul a flákajú sa niekde bezo mňa. Ale nie som. Občas treba piatky doma. Ľahnem si večer do vane, čo inak v piatky nerobím, lebo keď prídem domov po polnoci, tak sa mi už sprchovať nechce. Pozriem si nejaký celovečerný film, či v telke alebo na nete, pretože v piatky väčšinou prídem unavená alebo pripitá, len spadnem do postele a už o sebe neviem. Neminiem ani cent , pretože stále bývam s rodičmi a voda a chlieb tu je pre mňa stále zadarmo, vďaka Bohu .

Je mi dobre.

Ach, ako mi je dobre...

 Blog
Komentuj
 fotka
ardonaiel  28. 3. 2011 13:18
Napíš svoj komentár