A neviem, čo robiť. Myslela som si, že to nikdy nebudem musieť riešiť. Že skončím školu, zbalím si tých svojich zopár vecí a odídem za ním do Londýna. Študovať alebo neštudovať. Možno len písať, nemal by problém. Poviem to jedno slovo, čo všetkým mení životy navždy a zostanem s ním do furt. Nevydalo.
Náhradný solving? Bol, isteže bol, zase až taká optimistka nie som, aby som nemala náhradný solving. Dánsko. Zaplatené školné. Podpora rodičov a neskutočná chuť utiecť z tejto krajiny, kde sa všetko odohralo. Všetky začiatky a všetky konce. Začať niekde inde od úplnej nuly ako nový človek.
A teraz?
Je tu on. A hoci si úprimne nemyslím, že by sme spolu vydržali ešte rok, musím to zobrať do úvahy. Musím. Lebo by som si to nikdy v živote neodpustila. To ako ma ľúbi a to ako ja ľúbim jeho ma núti vziať ho do úvahy.
Neviem, čo chcem robiť.
Neviem, čo chcem študovať.
Neviem, kam chcem ísť.
Chcem byť s ním...ale z lásky sa žiť nedá. Že vraj...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
antifunebracka
11. 6.júna 2011 16:33
vidis, ani ja neviem, co chcem a navyse nemam ani len tu lasku
Napíš svoj komentár