Ale ty si skončila. Povedala si mi všetky tie hnusné veci, ktoré mi nikto nikdy nemal právo vyhodiť na oči, no ty si to spravila. Najlepšia priateľka. Jediná taká skutočná, ktorá so mnou prešla všetkým a spravila to. Ach a ako veľmi si držala palce našej láske...lži, lži, lži.
Bola si môj vzor. Postavená na piedestále tých najžiarivejších snov, nádherný človek s nádherným vnútrom. Svojská, ale úžasná. Ale potom odišiel jeden a ty si zostala zlomená...potom odišiel druhý a ty...z teba zostal len tieň človeka. Chápala som. A nechala som ti priestor na smútok, tolerovala tvoje excesy a ťahala ťa z problémov, ale doteraz neviem prečo som to robila.
Bola si vždy nádherná. Dokonale upravená, hoci aj na to, aby si len vyniesla smeti. Krásna. Ale stavy, v ktorých som ťa videla, už nikdy nechcem zažiť. To čím si teraz s tebou nemá absolútne nič spoločné...
Sľúbila si mi, že tu pre mňa budeš vždy a navždy. Nesplnila si to. Nesplnila si to nikdy. Moje problémy pre teba neboli dôležité, vždy si bola too busy alebo too important. Neviem prečo si ma tolerovala pri sebe, keď som ťa tak veľmi nezaujímala. Sklamala si ma. Moju dôveru, moju náklonnosť k tebe. Spadla si z piedestálu...a nabila si si držku.
Zbohom...aj keď ma to bolí, lebo si posledná. Viem, že tvoj muž proti tebe nepôjde, ak povieš, tak sa ku mne ani nepriblíži...všetko máš vždy pod kontrolou. Si posledná. S tebou skončil celý svet, ktorý bol. Ich svet.
Chcela som začať odznova. Na nule...dala si mi možnosť...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár