...a byť dospelým je činnosť podmienečne zdanená. Často sa človek na nete dostane k článku, v ktorom nejaký 20-30 ročný greenhorn (v tomto prípade ja) vyplakáva za "starými" dobrými časmi pohody  a bezstarostných chvíľ.

Fakt, že si peniaze nemusím pýtať od rodičov, nemám večierku a pindanie do môjho života je zrazu skôr vo forme rady než príkazu, je naozaj pozitívny. Pracovať (ak sa človek o dobrú prácu trochu pobije) tiež nie je až taká katastrofa. Takže byť dospelým je vlastne celkom slušne rozrobená hra.

Ale bohužiaľ dospelosť zďaleka nie je len o tom. Skôr o zodpovednosti za svoje konanie a názory, a ochotu prijať za ne následky. Podľa tejto definície mnohí ľudia nedospejú nikdy. Podľa tejto definície som dospel príliš skoro. Pretože berie ilúzie, tlačí na nervy a je expanzívna. Tá dospelosť, nie definícia.

Ale treba bojovať. Prejaviť čistú lásku k ľuďom i svetu. Občas treba spraviť nejakú hlúposť, len tak si niekde zatancovať, treba si zaspievať (alebo zarapovať). Predstierať, že suchý konár zo stromu je meč. Spraviť si v posteli pevnosť.  Zastaviť sa večer v parku a pozorovať vizuálnu symfóniu stromov a svetla. Opäť nad niečím žasnúť. Zastaviť sa a nechať svoje vnútorné dieťa vyhodiť z hlavy informácie o tom, čo bude zajtra v práci, čo všetko treba kúpiť a aké papiere potrebujem na úrad.


Dospelí ľudia, ktorí vypustia svoje vnútorné dieťa možno okoliu pripadajú ako zdrogovaní, ale čo je na tom zlé? Celý čas sme tu aj tak zavretí spolu. Veď čo je zlé na slove hrať sa? Keď v živote vidíš hru, prežiť sa dá všetko. A zavolaj aj kamarátov. Nie na futbal, zapojte trocha fantázie preboha, zahrajte sa na kovbojov a indiánov ako kedysi. Alebo na vesmírnych prieskumníkov. Alebo na vojakov, alebo si len tak nevinne zahajlujte, prečítajte si pár rozprávok a možno naozaj uveríte tomu, že niečo dobré robíte. Ešte to dotiahnete aj do parlamentu. Skurvení fašisti!!! Dospejte už konečne. A dospejte poriadne, uvedomte si, že nie ste vesmírni kovboji a choďte sa radšej obhadzovať šiškami. Chápem, že žiť v čiernobielom svete nie je taká sranda ako žiť vo svete plnom farieb, ale skúste to aspoň nekaziť iným deťom.

A keď už ste dospelí, dúfam, že keď príde čas, tak budete ochotní niesť bremeno zodpovednosti.




 Pseudoblog
Komentuj
 fotka
darkpassenger  11. 2. 2017 12:58
Tak alebo si len tak nevinne zahajlujte dobre som sa zasmial rovná nech si kúpia strážovskú salámu ale čo máš k*rva proti vesmírnym kovbojom ?
 fotka
mixelle  11. 2. 2017 13:07
Skôr by som uvítala návod ako sa toho dospievania vyvarovať :/ či?
 fotka
jeseter  11. 2. 2017 13:36
@mixelle myslím, že v tom prípade by som nemal byť autorom
 fotka
jeseter  11. 2. 2017 13:37
@darkpassenger proti vesmírnym kovbojom nič nemám, naopak si myslím, že sú nedeliteľnou súčasťou dobývania vesmíru. Mám problém s ľuďmi, ktorí sa za nich považujú.
 fotka
hagelslag  11. 2. 2017 17:04
Článok nádherný, aj sa v ňom vidím... s tým vnútorným dieťaťom máš úplnú pravdu...
 fotka
glorya  12. 2. 2017 12:10
z ktorej knihy je ten nazov?
Napíš svoj komentár