Hľadala som vo vymyslených spomienkach
Niečo, čo spojí nás dvoch,
Čo na miesto medzi srdce a dušu
Vloží lásku bez strachu o plynutie času
Bez ubiehania sekúnd jedným či druhým smerom
Plynula som s tebou
Ráno skladala som obrazy
Ale ostávali len neisté úlomky snov
V dlaniach sa mrvili
Na cukor sa menili
Sladila som si s nimi kávu...
Tú, čo pila som pred otvorením viečok,
Keď chlad donútil perinu pritúliť sa bližšie
V tých tajomných zákutiami mysle,
Ktoré mi poskytol svet snov
S tebou blúdila som
Popri pádoch do bezodných jám,
Keď bez hlasu kričala som kde ťa mám,
Keď strhla som sa zo spánku
Bol si mnou, ležal si pri mne
Šepol si - vidíme sa ráno...
A objal si ma silne
Vrátil si nás do náruče predstáv
Aby ráno
Stali sa kávou
Aby ráno
Stali sa živým snom
Schovávala som sa s tebou do svetov pod viečka
Za zvukov búrok a rinčiacich sklenných tabúľ,
Keď usinala som len v spoločnosti tmy
Tešila som sa na objatie, ktorým proti spánku
Budeme bojovať spolu - len ja a ty
Na chvíľu, keď sen skončí,
Lebo únava zavrie nám oči...
Báseň
Komentuj
2 komenty k blogu
1
antifunebracka
23. 10.októbra 2015 16:31
nejak ma to neoslovilo, prepac
Napíš svoj komentár