Mesto už plné len pouličného svetla
a výkladov s figurínami
čo odsudzujú prázdnym pohľadom ľudí
že im viac pozornosti nedali

Plastové postavy ktoré chcú predstaviť seba
nie ich oblečené obaly
nemenia pózu
najavo dajú len málo
no keby vedeli rozprávať čo by sa stalo?

Keby len niekto prejavil záujem
a skúsil sa dostať cez pár výkladných skiel
úprimne a citlivo rozbil by sklenenú tabuľu
nech zarinčí sklo s hukotom na zem
možno by zistil že odliaty ľudia sú schopní zmien

mono stačilo by im dať viac vzduchu
odstrániť ich vlastnú bariéru
vtiahnuť ich do tichého ruchu

Niekedy rozmýšľam prečo som taká ako figurína
s výrazom Norrisa Chucka
či Stevena Segala
ako by som nikoho rada nemala
nemáte niekto po ruke tehlu?
Aj keby som ňou po hlave dostala...
nech viem či rozbije po ceste nejaké sklo
či jednoducho som taká a dávno som z akvárka von...

(len odkaz pre tých čo sú múdri a myslia si že všetkých poznajú
že ma majú prečítanú, nech ma z toho dostanú... )

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár