Všetko tu už raz bolo...
A ja mám taký pocit že ja som tu už bola tiež... a veľakrát.... preto som možno predčasne vyhorela. Nevládzem. Chcem a nemôžem, alebo nechcem? obklopujem sa nesprávnymi ľuďmi, lebo už nemám energiu vyberať si spomedzi nich. Som ako semiačko tisícročného dubu. Rastiem v tieni, mám v sebe niečo dávne ale viem že to nieje ono.

Niekedy mám pocit že už aj tak bolo všetko povedané...
Všetky pocity už boli dávno precítené... Každá bolesť zo straty, každé zlomené srdce, každá láska, priateľstvo....
Všetko sa už raz stalo...
Všetci vedia to svoje, načo teda rozprávať ďalej múdra niekoho iného?

Má človek ešte šancu dať niečo tomuto svetu okrem ďalšej prázdnej pracujúcej schránky, ktorá bude umlčovaná peniazmi, pocitom štastia, stimulovaná médiami a okolitou masou?

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár