Budeme spolu lietať v korunách stromov
pokým nezačne fúkať studený vietor
potom zmiznem a splyniem s dobou

Keď jemná vodná para bude viať vo vetre
a za úpetím kopca na lúke nastane bezvetrie
po strmej ploche svahu bude sa blížiť kosec
čo skosí kvetom hlavičky
a každý ruže bodec bude bez jej lupeňa maličký

rozburený potok vykričí meno ruže každej
ktorá bola, rástla a už nie je vlastne

rosa bude jediná, kto pustí slzu za kvetmi
ľudia sa budú smiať, tancovať v zavetrí
keď však už nebudú spievať lúčne koníky uspávanku lesu
vtedy sa obzrú, stíchnu a spýtajú ,,Kde sú?"
tie časy keď chceli sme aj my lietať v povetrí
a pod krídla chceli vziať vietor záletný

ani lístok sa už nepohne...

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár