Pomóc potápam sa. A Vilo moje záchranné koleso je v paži. Prasknuté ako nekvalitný prezervatív.
Vilo je môj. Trávila som s ním každý večer, každý voľný okamih, bol moja cesta inšpirácie. Bez neho som nikto. Dejú sa veci, ale bez neho ich nemôžem zverejniť. Aj teraz sa mi píše ťažko – za cudzím počítačom.
Vilo môj komp. A teraz je chorý, nece sa zapnúť.
Vrrr.
Ok, občas sme sa pohádali, bili sa. On ma kopol elektrinou, ja nohou, ale inak všetko fungovalo. A teraz? A teraz mi je do plaču.
Ako môžem bez neho písať. Pokúsim sa, pokúsim.
Preto mi odpustite. Kým sa Vilo nevráti, môj život je obrátený naruby a pokúšam sa prospechové štipendium. Zrazu mám toľko času.
Snáď sa vráti. Keď sa vráti, budem tu opäť každý deň. Sľubujem.
Zatiaľ odchádzam so slovami – neublížila som žiadnemu z vás. Prisahám!
Blog
Komentuj
10 komentov k blogu
1
ygor
13. 11.novembra 2007 15:49
Smutneeee.... a ja ze ce tu tvoje blogy nevidat...
2
No vidis, ja som ten svoj nijak nepomenoval a stale fuguje a ani sa nazvzajom nekopeme.
3
to je smutne,,neviem co by som si ja pocala bez mojho pcje to moj zivot,,,travim tu 5 hodin denne
6
tesime sa na teba a ja hoc aj kupi vilkovi cokoladu nech sa nerobi a zasa funguje lebo nam tu chybas
7
Ja ti požičiam môj. Môj má vulgárne meno, ktoré podľa pravidiel nemôžem zverejniť.
Napíš svoj komentár