Nebol som to dieťa, dieťa ulice,
na ktorom doma lámali za radom palice.
Len obyčajný chlapec čo bol stále preč,
dieťa s ktorým bolo ľahké nájsť spoločnú reč.
Sídliskové dieťa ako jedno z mnoha,
ako jedno z mála však čo uznávalo Boha.
Ktoré malo pevný základ od svojich rodičov,
chlapec čo sa nebál s nimi hovoriť o hocičom.

Na druhej strane kamarát, bol pravým opakom,
keď ja som začal so športom on začal so špakom.
Vybral si svoj osud, svoju cestu života,
týmto ale nasadol do lietadla bez pilota.
Jeho život nabral príliš rýchly spád,
piatky, party, byty a ilegálny smrad.
Sám si chlapec vybral ako bude žiť,
nameral si týmto svoju životnú niť.

Veľký rozdiel medzi nami bola aj partia,
kým ja som hrával futbal, jeho zblba harpia.
Keď som si našiel dievča on ich už mal päť,
vtedy keď ja som dostal hlad on rázom stratil smäd.
Jeden osud dvaja ľudia kde to všetko je,
tie spoločné chvíle, sny a nádeje.
Kde to všetko zmizlo a čo sa s tým stalo,
prečo sme spolu boli tak strášne málo.

Niekedy sa ozval, že príde na kus rečí,
no mne sa jeho zážitky začali časom priečiť.
Poslednú dobu som sním nemal vôbec reč,
a stále keď prišiel som letel niekam preč.
Chvíľu po tom všetkom prišlo teplé leto,
niečo mi chcel povedať no tušil som že vie to.
Myslel som si že to počká veď sa vrátim s prázdnin,
načerpám sily a prídem s mozgom prázdnym.

To čo v jedno ráno prišlo bol pre mňa veľký šok,
jemu došli sily a zastavil si tok.
Vraj našli v garáži, chlapca visieť na bráne,
zaveseného u babky a so slučkou na lane.
Prvé slová boli asi och môj Bože,
kto niečo také spravil, kto za toto môže.
Zistilo sa že už nemal prečo žiť,
v dôsledku toho preťal svoju niť.

Nikto nevie prečo a nikto nevie kedy,
ja však viem jedno, mohol ešte prežiť.
Stačilo jedno posedenie, pivko, drink, koláč,
a celá táto vec mohla dopadnúť ináč.
Vinu z časti hádžem teraz aj sám na seba,
nikto mi už nevráti to klopanie od teba.
Nech si bol v mojich očiach akokoľvek iný,
Teraz sa už nezbavím tejto svojej viny.

R.I.P.

 Blog
Komentuj
 fotka
superboy12  29. 7. 2010 18:26
Pekná báseň veľmi pekná.
 fotka
lucinka7  29. 7. 2010 18:40
úžasné, viem, že ti to priateľa nevráti, ale on si vybral svoju cestu a možno by si mu nevedel pomôcť ani keby si chcel....pojdeš ďalej...pomaly...
 fotka
anjelikbezkridel  29. 7. 2010 20:59
pekné ale smutné...dúfam že si to neprežil...
 fotka
zabudnuta  29. 7. 2010 23:53
chytí to za srdce....pekné...smutné
 fotka
adinqa  28. 9. 2010 19:32
Obdiv, že si niečo takéto dokázal napísať... A dokonca v rýmoch...
Napíš svoj komentár