Je 12. január 1998, pondelok, 5:30 ráno a na 9. poschodí Prešovského monobloku sa ozýva ukrutný plač. Všetkým v okruhu 100 metrov praskajú bubienky a na Sahare sa splašilo stádo tiav. Pobehujú hore-dole a snažia sa strčiť hlavu do piesku ako pštros, poniektoré sa šplhajú na stromy. Áno, čítate správne, na Sahare sa od tých decibelov a otrasov Zeme, až vytlačili na povrch stromy. Jablone...aby bolo jasné!...

Okej trochu kecám. Moje narodenie nebolo vôbec také drastické. Teda, aspoň čo si pamätám. Vynechám maličkosti ako, že až do posledného momentu som sa nemala volať Petra ale Peter, že ocko identifikoval moju farbu vlasov ako čiernu, a že som nedonosená.
Mala som pekné detstvo. Až príliš. Výlety na chatu a do prírody, stále obklopená ľuďmi a domácimi zvieratami, bitky so sestrou, namiesto škôlky spanie u babky, hranie a písanie s dedkom...

Och áno, škôlka. Neznášala som to miesto! Ráno mamke trvalo minimálne hodinu, kým ma dostala z postele. Predchádzalo tomu moje kopanie, kričanie, plakanie a vysvetľovanie môjho zdravotného stavu. No predstavte si, že vám 5 a pol ročné dieťa začne rozprávať všetky svoje diagnózy len aby nemuselo ísť do škôlky. Keď ma tam konečne mamka dostala, učiteľky museli pozamykať všetky dvere a mamka radšej utekala rýchlo preč, lebo by som tie zámky asi rozkusala, len aby som ju dobehla. Ale cez deň to už bolo fajn. Dedko po mňa chodil presne na obed a keď som dojedala posledné sústo, on už stál za okienkom a čakal ma.

Roky v škôlke ubehli ako voda a ja som sa ocitla v prvom ročníku ako veľká školáčka. Školu som zo začiatku neznášala. Ranné príchody tiež sprevádzal plač. Až do tretieho ročníka. Potom sa mi to chodenie do školy aj celkom zapáčilo. Teda, aby som bola presná - nezapáčilo sa mi chodenie do školy, zapáčil sa mi deviatak. Áno, áno. Prvé zamilovanie. Keď ho teraz vidím, chce sa mi grcať.

Až do piateho ročníka som bola dieťa ako každé iné. Dobré, poslušné, neboli so mnou problémy...ak nepočítam pár zlomených varešiek na mojom zadku...ale nie, nepočítam. Pýtate sa prečo len do 5. ročníka? Prišla som na druhý stupeň, cítila som sa už veľká a myslela som si, že mám dostatok rozumu na vlastné rozhodnutia. S tým prišla aj prvá cigareta, prvé flákanie po vonku a prvé opovrhovanie ľuďmi, ktorí ma milovali.
Do teraz si to presne pamätám - mentolová slimka značky Petra. Jednu sme fajčili tri a držali sme ju s konárikmi aby nám nesmrdeli prsty. Potom sme na seba nastriekali 5 druhov voňaviek a nakoniec sme mojej babke tvrdili, že si musíme umyť zuby, lebo ústna hygiena je dôležitá. Potom som mala denno-denne cigaretu v ruke. Hej, ako 11 ročná. A poviem vám, teraz sa za to veľmi, ale naozaj veľmi hanbím.

Šiesty ročník sprevádzala moja prvá partia. Uhm...vlastne pár spolužiakov. Vtedy som prvýkrát zobrala do ruky fľašu vodky. Skončilo to obhryzovaním nechtov a čakaním, kedy nám doma zazvoní telefón a v slúchadle sa ozve "Dobrý deň, tu polícia..." našťastie ma to obišlo. Ale vysvetľovanie triednej v kabinete, že ako to vlastne bolo...o to nikoho z nás neukrátili.

Počas siedmeho ročníka som prežila prvú lásku, prvý bozk a prvé sklamanie. Nie, neskončilo to dobre. Teraz sa skoro ani nespoznáme na ulici.
A to všetko si pravdaže vyžadovalo stále častejšie držanie cigariet a alkoholu v ruke. Bola som "zúfalá". Ale nie..bola som sprostá.. Na konci siedmeho ročníka sa celý môj život otočil na ruby. Zmenili sa ľudia okolo mňa. Teda lepšie povedané, zmenila som svoje kamarátky. Nebolo iného východiska. Ale aspoň som konečne pochopila, že všetko, čo som robila do vtedy bolo hlúpe, detinské a primitívne. Od vtedy som cigaretu držala v ruke možno 3 krát. Aj to preháňam. Ale tu nejde o to, proste som dostala rozum..celkom.

Počas leta keď som mala 13, sa ku mne priblížila hudba, ktorá ma chytila za srdce. Vďaka nej som presne vedela prečo v danej chvíli žijem a akým smerom sa má uberať môj život. Rozhodla som sa, že chcem ísť na gymnázium a začala som sa snažiť vo viacerých veciach. Už na začiatku 8. ročníka som si povedala, že nebudem riešiť žiadnych chlapcov. Čo čert nechcel, priplietol sa mi do cesty deviatak z našej školy. Poviem vám, to bola (a z časti aj stále je) neskutočná platonická láska. Na konci roka som si začala namýšľať, že nie je len platonická. Ale bola, hoci mi viacerí tvrdili opak.

Počas posledného roku sa toho zmenilo veľa. Spoznala som nových ľudí, nové priority...
Dnes mám 15. Nechce sa mi ani veriť, že už prešlo toľko času odkedy som si začala uvedomovať svet. A prečo horkých? Tento rok bude ťažký. Monitor, prijímačky, odchod zo školy kde som prežila krásnych 9 rokov. Stresujem a vzývam Alaha aby som sa dostala na vytúženú strednú. Hovorím si, že chcem byť opäť dieťaťom. Chcem zastaviť čas. Desí ma, že už budem stále len staršia a ten čas bude tak rýchlo ubiehať. Mám občiansky, som trestnoprávna a už sa mi nič tak ľahko neprepečie. Moji rodičia sa v tomto veku spoznali, no ja nechcem o nejakom vzťahu ani len počuť. Ľudia budú mať na mňa stále väčšie a náročnejšie požiadavky a ja si nie som istá, či som schopná ich splniť. Možno áno...možno si len krivdím...

...a ťavy sa upokojili, svorne sa chytili popod pazuchy a zatancovali si japonskú makarénu, zatiaľ čo im jabĺčka klopkali na hlávky.

 Blog
Komentuj
 fotka
wind  12. 1. 2013 00:54
monitor je neskutočne jednoduchý. nemusíš byť žiaden génius, do každého učiva sa len plytko zabrdne, stačí ti vedieť základy. 15 určite nie je horký vek.



ale tvoji rodičia sú obdivuhodní. v koľkých ťa mali?
 fotka
sturmer  12. 1. 2013 01:32
Monitor nie je žiadna tragédia a z prijímačiek si nerob hlavu vôbec.



A zvládneš všetko
 fotka
catmartina  12. 1. 2013 01:38
presne ako napísal @sturmer

Všetko zvládneš
 fotka
depropex  12. 1. 2013 03:26
v 11tich mať za sebou prvé skúsenosti s fajčením a chlastom ako zabúdanie na problémy... celkom v piči...



nemyslím teraz že idem moralizovať a kritizovať ťa, skôr všeobecne ma tak ... núti obávať sa, aké budú moje deti až budú. Keď sa vo mne preberajú rodičovské myšlienky tak sa mi toto až zle číta. Ale bohužiaľ je to tak.



monitor dáš, keď som ho ja dal (kripel / manták, analfabet, retardovaný 4kár ) tak ty ho dáš aj keby nechceš. a príjmačky - ak sa učíš aspoň trochu - tiež. Dneska je bitka o žiakov.
 fotka
willbebetter  12. 1. 2013 06:17
Trestne zodpovedna si uz rok



A k zvysku.... @depropex uplne vyjadril to co mi behalo po rozume pri citani. Holt, my sme este stara skola.



Aspon ze si si to uvedomila a teda nerob uz viac picovin s chlastom a cigaretami.
 fotka
impulse  12. 1. 2013 08:57
@wind tak dúfam rodičia ma mali v 32ke...

@depropex moralizovať a kritizovať ma ani nemusíš...sama viem, že som bola sprostá a kebyže mám také dieťa ako som bola ja, tak ho vydedím -.-

@willbebetter viem, ale pocitovo to je tak od 15ky ... tu možno ani nejde o generáciu..vždy sa takí našli...
 fotka
maciatko0985  12. 1. 2013 10:50
aj teba čaká monitor? neboj, dajako to dáme
 fotka
kowel  12. 1. 2013 10:55
maš typický život tínedžera, tie cigarety ti nezavidim
 fotka
anitchka  12. 1. 2013 13:10
podľa mňa netreba tak dramatizovať kvôli tej deviatke. ja viem, aj ja som si tým prešla, aj my sme si mysleli, že je to strašne dôležité obdobie, monitor a somariny a človek príde na strednú a zistí, že ho čakajú aj horšie veci.
10 
 fotka
drazoal  12. 1. 2013 13:23
chcel som len pochváliť a zapriať všetko najlepšie k narodeninám



ale riešite tu ten Monitor... nuž, ja som písal ten predminulý a vôbec nebol ľahký, pamätám si, ako štyri slovenčinárky riešili jednu úlohu a každá sa bila za inú odpoveď...nenapísal som ho ani zďaleka podľa svojich očakávaní, ale ani ma to netrápi, celé je to jeden veľký fail...



takže nestresuj, deviatka je hádam najľahšia zo všetkého ... aspoň pre mňa bola ... ako hovorí @anitchka , prídeš na strednú a budeš písať blog o tom, aká si bola blbá, že si sa bála deviatky



takže veľa šťastia, rozumu, málo alkoholu a cigariet a veľa správnych kamarátov ti prajem



aaanyway, veľmi pekný blog
11 
 fotka
momoglamorous  12. 1. 2013 13:28
mas 15, ale zda sa mi ako keby si mala 30
12 
 fotka
ponnie  12. 1. 2013 14:56
Zvláštne,že už v 15 takto rekapituluješ a vravíš si,že si sa poučila...čo teda chválim,lebo u mňa takéto myšlienky začali ovela neskôr...ale zas aj s alkoholom a tak som začala ovela neskôr...



Ale celkovo màš taký pomerne dospelý prejav na tvoj vek



Ale... Zanevrieť v 15 na lásku alebo sa tak aspoň tváriť je...trochu smiešne,no na to neskôr prídeš i sama
13 
 fotka
impulse  12. 1. 2013 15:28
@momoglamorous prečo?

@ponnie ďakujem ale nie, nezanevrela som na lásku, len teraz musím riešiť oveľa dôležitejšie veci a ani nemám čas spoznávať ľudí etc..

@kowel mala som taký život..teraz už ani zďaleka..
14 
 fotka
momoglamorous  12. 1. 2013 15:29
z toho blogu mi pride, ze si zostarla o dobrych 15 rokov naviac dopredu
15 
 fotka
nobile  12. 1. 2013 15:30
@ponnie a co by nemohla zanevriet?

Nech robi co chce ni?
16 
 fotka
atep  12. 1. 2013 15:45
ja som monitor písala minulý rok a tak ti povie...už to nie ej ani o vedomostiach ale, že nájdi chyták a o chytákoch... ale tak každí si tým musí prejsť a potom keď budeš na strednej budeš si hovoriť aj ty, že čo tam po monitore...



a je veľmi pekné, že si si tak vstúpila do svedomia tak skoro, ako keby to malo zájsť až neviem kam... aj ja som si musela prísť na rozum a poučiť sa z nejakých vecí

otázočka, naozaj uctievaš alaha?
17 
 fotka
doyouhearme  12. 1. 2013 15:51
v 11-nástich sme ešte behali s kľučikmi na krku.



avšak, nehovorím, že tvoje skúsenosti nemám. len prišli o 2 roky neskôr. Teda až na tú "lásku". Ja som si prežila 2 roky závislosti, ktoré sú vlastne úplne bezvýznamné. Ale prajem veľa šťastia na monitore, na gympeľ sa dostaneš, a to s monitorom neviem, pretože som ho nepísala.



vyzeráš inteligentne, takže to dáš. mimochodom, všetko najlepšie
18 
 fotka
silanova  12. 1. 2013 17:31
horkých 15.čakala som,že ti niekto umrel alebo niečo podobné.prajem ti k tým narodeninám len jedno,aby si sa prebrala a začala žiť,lebo mi je z teba zle. mám o rovných 15 viac ako ty ale cítim sa omnoho mladšia akou starou sa ty vedomenevedome robíš.
19 
 fotka
dannyd14  12. 1. 2013 17:35
Take it easy.
20 
 fotka
impulse  12. 1. 2013 18:40
@silanova život si užívam najviac ako sa dá... ide o to, že som sa už prebrala a našťastie neriešim hlúposti ako poniektorí moji rovesníci ale pozerám aj na budúcnosť... nerobím sa staršou..veľa ľudí mi hovorí, že rozmýšľam staršie ale to je len prostredím v ktorom vyrastám.. ako je napísané aj v blogu - horkých 15 preto, lebo tento rok bude pre mňa náročný.. nech každý hovorí čo chce, že monitor je ľahký a v pohode sa dostanem na strednú..ja mám z toho všetkého strach a od toho by mi nepomohlo ani XY prebratí..
21 
 fotka
sveter  12. 1. 2013 19:05
Čožéé, to ja som mala prvýkrát cigaretu a fľašu vodky v rikách až v pätnástich

A nemaj stres, je to zatiaľ najlepší vek aký som zažila A všetci mi hovorili, že pätnástka je super, a ja som im neverila, že šak je to len debilný vek... A hovno,naozaj to bol úplne peckový najlepší rok
22 
 fotka
dreamsonlylastforanight  12. 1. 2013 19:19
posledny odstavec (nemyslim ten uplny zaver) sa mi paci najviac, nejak tak sa citim aj ja. byt teenager je niekedy dobre na picu.
23 
 fotka
vlado905  12. 1. 2013 22:18
normalne si to opisala takym sposobom, ze zacinam rozmyslat, ci som o nieco neprisiel, ked som bol vzdy ten poslusny, co nepil, nefajcil a lasky do 17 roku mal iba platonicke...

a to ze monitor bol iba strasiak, ktorym nas zbytocne strasili je pravda

mna by vsak zaujimalo, ako si si uvedomila, ze nejdes smerom kam chces ist? si sa jedneho dna zobudila a ta osvietilo? ci ti dakto prevravel do duse?
24 
 fotka
jana2710  12. 1. 2013 23:51
v prvom rade všetko najlepšie k narodeninám!



hm, po prečítaní tvojej sumarizácie si ma trošku prinútila porozmýšľať o tom, aký bol môj život v do 15. rokoch ...vtedy sa so mnou niesla nálepka "bifľa" ..a také niečo ako cigarety a alkohol nepripadal do úvahy ..no a plus pomáhanie kade komu s úlohami a doučovanie spolužiakov z matiky atď ..no také nezáživné,ale nejak som sa vtedy nezamýšľala nad tým to zmeniť..bola som prototypom toho slušného dievčaťa (a asi sa toho veľa nezmenila čo prešlo pomaly 7 rokov od toho,kedy som mala 15) ..ja len že.. na týchto riadkoch som si uvedomila,aká je generácia inakšia a mení sa ..či už k dobrému alebo horšiemu..ale o tom to asi aj je



no a k tomu monitoru..nemaj strach..prídu aj horšie veci ako toto..my sme mali ešte vcelku ľahký,ale ako vidím asi sa to z roka na rok mení a tie testy sú potom "hádaj na čo myslím"



..a už budem končiť ..ale ešte..mne prišlo tiež ľúto, keď som odchádzala zo základnej..predsa len 9 rokov tam byť,resp. v mojom prípade som bola od 5.ročníka v inej triede(ale aj tak to bol kolektív ako keby sme boli spolu 9 rokov) ..ale prídu opäť noví ľudia, nadviažeš nové kontakty na strednej a tiež sa ti stade nebude chcieť odísť ..ale taký je kolobeh život..niečo končí a iné sa začína



..každopádne ti držím palce aj na monitore,aj aby si sa dostala na tvoju vysnívanú školu
25 
 fotka
antifunebracka  13. 1. 2013 00:22
ked robime chyby, vzdy je dolezite, ci si ich vieme uvedomit a napravit sa. zda sa, ze tebe sa to podarilo, tak nebudem zbytocne kritizovat
26 
 fotka
leaav  17. 3. 2013 13:18
je to skvelé

veľmi sa mi páči tvoj štýl písania,ale ja práve naopak som začala teraz s tými vecami,ktoré si ty robila v šiestej triede,neviem sa rozhodnúť čo je lepšie
27 
 fotka
impulse  17. 3. 2013 13:44
@leaav ďakujem nuž, ja som si to všetko zažila v šestke a teraz to už nerobím
Napíš svoj komentár