Prvá a neopätovaná láska Eliška, mali sme 14,
bolo to náhle, krásne, detské, ale krásne.
Motýliky v bruchu, blažený úsmev, jančenie, snáď tú radosť poznáte.
Potom to bolo fajn, mnoho vzťahov, mnoho dievčat.
Až raz prišla žena. Nebola moja.
Opäť všetká tá šialenosť okolo, opäť neopätovaná...
Brala si iného. Ja som bol ucho a stojac pri nej, ona v bielych šatách...
Mal som chuť kričať! Mal som kričať...
Osud, či vyššia moc?
Sme svoji. Som šťastný. Som spokojný.
V skutku, z počiatkov birdzu je to tá, o ktorej som písal zamilované...
Možno začnem zas.
Ale asi nie, čas strávim radšej a ňou.
Papa, niekedy zas, užívajte si, ja si užívam, smejem sa, ako blázon, vtipkujem, mám motýliky v bruchu, som opäť 17 ročné ucho.
(PS Soraya, ty tušíš správne. Nikdy, ani náznakom... Ani vo sne by mi to nenapadlo. Ale... Osud, či vyššia moc...)
Vyznanie
Komentuj
10 komentov k blogu
to je milé celkom
Ten začiatok ako hovoríš o motýlikoch v bruchu, blaženom úsmeve som zažíval aj ja. Bol som zaľúbený, veril som že to bude navždy, že ma má rada, že ma miluje, no bolo to až príliš krátke, aby som sa mohol nazdať, že my budeme spolu. Odvtedy som už nezažil takú lásku a už som skeptický, tak už ani ja nebudem milovať a celé sa to zmenilo aj k ženám. To už nebude ako tá začínajúca láska, ja už som starý buk a ona už nebude mať pre mňa pochopenia.
@samsebou30 snáď sa raz budeš úprimne smiať, aký si bol a budeš milovať a budeš milovaný.
Nevzdávaj to, niekdy nevieš
Nevzdávaj to, niekdy nevieš
Áno, začni zase písať, takéto šťastné je radosť čítať
@tequila mne všetky zhrdzaveli hneď ako skončili ako to, že iným nie?
@tequila mne všetky zhrdzaveli hneď ako skončili ako to, že iným nie?
@tequila áno, v kuse na neho myslím, lebo mam stále doma jeho knihu a denne premýšľam kedy a ako ju vrátiť
Napíš svoj komentár