O živote očami motoristu

Neviem spať a napadol mi námet na blog. Asi to nebude nič extra a určite tento blog nebudú čítať masy, ale napadlo mi, že to sem dám a že sa zdôverím Svetu.

Teda život, človek si žije svoj život... prirovnal by som to celé k niečomu neobvyklému, čo by normálneho smrteľníka nenapadlo, prirovnal by som ho ku klinovému remeňu.
Áno, život je ako klinový remeň a ľudia sú ako remenice viac, či menej omotané tým remeňom. Stále je jedna remenica, ktorá to celé roztáča.
Boh, osud, vesmírne sily nazvime TO akokoľvek sa stará o to, aby sa remeň otáčal a aby mal život smer. Niekedy rýchlejšie, niekedy pomalšie a pokojne... niekedy sa na chvíľku zastaví. Buď ako buď ľudia ako remenice sú nútené točiť sa s remeňom a neostáva im nič iné, ako robiť to, čo sa od nich očakáva.
Áno, niekedy sa stane, že sa remenica zadrhne, napríklad alternátora a vtedy to nepekne píska, alternátor nedobíja ako by mal a buď sa s tým niečo urobí, alebo sa časom prederie remeň, alebo zhorí alternátor. Potom je čas opravy, nápravy života a potom zas všetko pracuje ako má.
Niekedy sa taký jedinec môže dostať z toho kolotoča von, ale zas ako súčiastka väčšieho stroja skončí v kolotoči niekde inde, alebo na vrakovisu (dejín) ako nepotrebný materiál oxidujúci niekde za plotom.
Záleží na ňom, či si dá povedať a nechá sa opraviť, alebo mu bude lepšie samému medzi inými súčiastkami.
Ďalšou možnosťou je skončiť na vrakovisku (dejín) a zapadnúť prachom do času, keď si niekto víťazoslávne spomenie na NIEKDE uloženú súčiastku, ktorá nie je zlá, len nejaký čas stojí a šlo by to s ňou (myslené žargónom automechanikov je použiteľná a dobrá, teda vhodná na namontovanie a ďalšie použitie) a vtedy má svoju druhú generálnu šancu dokázať, že za niečo stojí a prežiť zbytok svojho ušmudlaného života ako "tá rároha, ktorá nielen že pracuje, ale pracuje výborne" a mašinka spokojne pracuje ďalej.

Iná, podobná vec je, keď sa vymení samotný remeň. Starý nevydržal tempo života motora, rozhodol sa opustiť svoj zdanlivo večný kolobeh a pretrhnúť niť cyklicky sa opakujúcich otočiek okolo remeníc, kladiek a napinákov.
Povolia mu nervy, potom hneď v zápätí kordové vlákna a tenká gumená "koža" pôjde srať (zas ten žargón, nie je potreba vysvetliť, čo to asi môže znamenať).
Vtedy súčiastky vymenia svoj kolobeh života za iný, nový, zdanlivo rovnaký, no po novom zubový, ktorý je moderný a vydrží viac. Točia sa spokojne a šťastne ďalej, niekedy pokojne aj väčšími otáčkami, lebo remeň im to dovolí a ich Svet je zas krásny.

Tie remenice, teda ľudia a ich život sa točia vo svojom kolobehu po celý svoj život, kým neskončí samotný motor. Ten keď je hotový, tak je hotový a bodka. Už je iba na vyššej moci, či pomôže generálka, alebo je to koniec konca a svet týchto remeníc je úple a definitívne k kýbli.

No a na kom to všetko závisí? No predsa spomínaná vyššia moc, tá sila, ktorá určí, kedy motor pracuje a kedy nie, ako pracuje, ako rýchlo sa točí, čím ho nakŕmi a ako sa o neho stará spolu aj s remenicami, kladkami, napinákmi a remeňom...
Človek... tá vyššia moc, ku ktorej všetky súčiastky vzhliadnú, keď niečo nieje v poriadku a niekedy len tak pre istotu sa príde pozrieť človek sám, či jeho malý svet pod kapotou cvrlíka svoj život bez zádrheľov.

Ale povedzme si na koniec rovno... aj ten človek je súčasťou väčšieho a komplexnejšieho stroja zvaného SVET a aj to musí niečo riadiť... a čo riadi to, čo riadi tento Svet?

 Blog

9 0 0 0 0

Komentuj

16 komentov k blogu