Slnko mi hreje na chrbát a v mysli sa mi miešajú myšlienky. Na stole otvorená kniha, z ktorej práve vyberám a prepisujem zaujímavé pasáže. Už teraz viem, že pri nejakej príležitosti sa k nim vrátim. Budem vedieť prečo. Para z hrnčeka už dávno zmizla kdesi v končinách vesmíru a ja si vychutnávam tú neopísateľnú chuť obľúbeného nápoja.

O čom to vlastne celé je?
Nestáva sa to často, ale najprv človek cíti, že ak sa toho druhého nebude držať čo i len jedným prstom, tak uletí.
Že ho vlastné telo neposlúcha.
Že mu napriek všetkému dochádzajú slová.
Že aj keď veľmi, veľmi chce, nedokáže opísať to, čo prežíva.
Že musí aj napriek tomu s úsmevom zatvoriť oči a len cítiť.
to všetko.

..a vtedy sa zhlboka nadýchne.
do jeho nosa prúdi zmes pachov a vôní.
horkastý dym z cigariet, rozliate pivo a rozmanité vône ľudí okolo.
ale dokáže si vyselektovať tú jedinú.
a práve v tomto momente sa tá vôňa viaže s osobou, ktorej sa tak pevne drží.
snaží sa dýchať pomaly, rozumne, aby mu tá vôňa nikam nezmizla. aby si ju navždy mozog zapamätal.
nie je to len tá konkrétna osoba.
je to všetko.
hudba v pozadí nadobúda iný význam.
..to ako sa na ňu zadíval.
to všetko je už navždy zamknuté práve tu. nikde inde, ani s nikým iným.
jedna vôňa.

..a ráno vstane s čistou hlavou. žiadny cit. žiadna emócia.

len jedna vôňa do všetkých vôní sveta.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár